ORAVSKÁ JASENICA. „Prechádzala som sa raz okolo rieky a zbadala som čosi plávať vo vode,“ hovorí Michaela Florková, deviatačka na Základnej škole Martina Hamuljaka. Bobor vodný ju napokon doviedol na krajské kolo biologickej olympiády v Žiline, kde v kategórii C získala 5. miesto.
Rovno oproti nore
Breh Bielej Oravy v katastri Oravskej Jasenice bobor osídlil pravdepodobne v roku 2014.
Oravskojaseničanka pozorovala bobriu rodinku osem mesiacov, začala vlani v júni, skončila v januári.
„Odmalička ma to ťahá do prírody, dokážem sa tam dobre zrelaxovať, a to bez ohľadu na počasie. Na pozorovanie som si našla vynikajúce miesto na protiľahlom brehu rieky rovno oproti bobrej nore. Dnes sa tam už nedá dostať, pred niekoľkými týždňami ho oplotila stavebná firma.“
Cez prázdniny venovala chráneným živočíchom aj niekoľko hodín denne. Keď začala škola a dni sa krátili, návštevy obmedzila.
Sedemčlenná rodina
Bobriu rodinu tvorilo sedem jedincov, z toho päť mláďat – tri väčšie a dve menšie, ktoré prišli na svet počas pozorovania. Spolu ich videla, iba keď sa kŕmili.
„Na základe zaznamenaných pobytových znakov, ako ohryzy, stopy, trus či zásoby, sme odhadli veľkosť teritória na 1300 metrov dĺžky toku s priľahlými brehovými porastmi,“ píše v práci Michaela. „Najväčšou aktivitou sa vyznačovali dospelé jedince. Ak sa necítili ohrozené, vychádzali z nory a plávali aj niekoľko desiatok i stoviek metrov po prúde i proti prúdu. Vo vode sa zdržali od desať do dvadsať minút. Väčšinou plávali bližšie k brehu, kde mali noru. Stávalo sa, že priplávali aj k brehu, z ktorého som ich pozorovala. Mláďatá vychádzali menej často.“
Bobry boli aktívne hlavne v teplotnom rozmedzí 14 až 24 stupňov Celzia. „Pri teplote nižšej ako desať stupňov javili nízku aktivitu alebo žiadnu.“
Bobor stína dokonalo
Pri stínaní bobor uprednostňoval stromy hrubé do päť centimetrov. Michaela to zistila meraním ohryzov. „Našla som ich 64. Druhý hrúbkový stupeň, do 10 centimetrov, predstavuje 26 stromov. Ďalších deväť stromov malo obvod kmeňa do 20 centimetrov. Čo sa týka druhu drevín, takmer stopercentne sa sústredil na vŕbu. Ohryz bol najčastejšie dokonalý čiže úplný.“
To, že bobor pretvára krajinu vo svoj prospech, v Oravskej Jasenici zatiaľ neplatí. „Stavebné aktivity, ako hrádze či kanály, som nezaznamenala. Zrejme mu ráz krajiny vyhovoval.“
Prichádzali veľmi blízko
„Miška je veľmi šikovná, cieľavedomá a zodpovedná,“ chváli žiačku učiteľka biológie Anna Melišíková. „Biologickým témam sa venuje už piaty rok. Všetko, čo sa týka prírody a ochrany životného prostredia, ju veľmi zaujíma. Bobry ju veľmi chytili. Ich monitoringu venovala 150 hodín a vypestovali si naozaj pekný vzťah. Vôbec sa jej nebáli, prichádzali veľmi blízko k nej. Keď sme ale prišli spoločne, bližšie sa neodvážili.“
Napriek tomu, že Michaela odchádza na strednú školu, Anna Melišíková s ňou naďalej počíta.
„V jej práci vidím veľký prínos. Na Oravskej priehrade a v jej okolí žije niekoľko bobrích rodín. Bude zaujímavé pozorovať, ako si bude počínať tá naša a čo urobí na tomto kúsku Oravy.“
Michaela sa chystá na gymnázium do Námestova, zamerať sa chce na biológiu a chémiu. Rozlúčku s bobrami zatiaľ neplánuje. „Rada by som v tom pokračovala. Uvidím, ako to budem zvládať popri škole.“
Dvadsať rodín
„Pozoruhodný tvor,“ hovorí o bobrovi Dušan Karaska, riaditeľ Správy CHKO Horná Orava. „Budovaním hrádzí zvyšuje kvalitu života v okolí, čím pomáha aj iným živým tvorom viazaným na vodu – rybám, vodným vtákom či močiarnemu rastlinstvu. Okrem človeka je to jeden z mála živých tvorov, ktorý aktívne mení prostredie vo svoj prospech.“
Po vyhubení v polovici 19. storočia sa najväčší európsky hlodavec vrátil na Slovensko v roku 1976. Na Oravskej priehrade a v okolí jej prítokov ochranári v súčasnosti registrujú približne 20 rodín. Ako trojročné bobry odchádzajú obsadiť ďalšie územie. V lete sa živia bylinami, v zime konármi, ktoré si konzervujú pod vodou.
