KRUŠETNICA. „Jarujeme,“ hovorí starostka Terézia Pacoňová pri pohľade na Krušetničanov, ktorí si robia v záhradkách poriadok po zime. Snažia sa mať pekne nielen za plotom, ale aj pred ním. „Každú sobotu podvečer je u nás zvykom pozametať si cestu pred vlastným domom.“
Pri kostole stretávame Irenu Mikytovú s handrou a kefkou v ruke, vedľa má položené vedro s vodou. Čistí biely plot. „Nemôžem spať,“ hovorí 71-ročná dôchodkyňa. „Prv by som bola spala aj desať hodín, ale boli deti, tak nebolo kedy. Teraz by som aj mohla, a spím málo. A tak buntoším.“
Deň je dlhý. Irena číta Katolícke noviny, pozerá Lux, a odkedy má doma nevestu, venuje sa vnúčatám a upratuje okolo kostola. „V zime každý deň už o piatej ráno odmetá sneh,“ hovorí starostka.
A prečo si vybrala práve kostol? „Je to vizitka dediny,“ myslí si Irena. „Po domoch je paráda, tak nech je aj okolo Božieho domu pekne. Ale toho plotu je veľa. Od fary až sem, a z obidvoch strán ho treba umyť.“
(zdroj: Lucia Šmigovská)Svižná Krušetničanka má ešte veľa plánov. „Už len dáko vydržte tých dvadsať rokov do tej deväťdesiatky, hovorím im doma. Dlhšie isto nebudem žiť. Paľo, syn, niežeby povedal, joj, babko, ešte do sto to dotiahnite. A on, hľaď, baba chce deväťdesiat rokov žiť, a ja neviem, či ešte desať dožijem.“
