Nedeľa, 18. február, 2018 | Meniny má Jaromír
Pridajte si svoje mesto

Babičke ubehol život moc rýchlo. I tak bolo, i tak (marec 2016)

Dlhé roky prežila na samote, neskôr jej cestu do kostola pretínalo jedno auto za druhým. Františka Brunčiaková, rodená Šuttová, prijímala cez víkend gratulantov. Má sto rokov.

Františka Brunčiaková má sto rokov. "Čo som prežila, vždy išlo k lepšiemu, nie k horšiemu," hovorí.(Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

PODBIEL. Narodila sa 19. marca 1916 v Chlebniciach ako šiesta z desiatich detí. Po sto rokoch pani Františka hovorí, že život ubehol veľmi rýchlo. „Mne to prešlo ako nič. I tak bolo, i tak, všetko som prežila, už sa mi minulo všetko.“

Z mlyna do mlyna

Po štyroch rokoch služby na čimhovskej fare už bolo mladej žienke clivo. „Súrodenci sa povydávali, poženili, idem pomôcť mame,“ povedala si. Keď sa vrátila domov do Chlebníc, rodičia už mali pre ňu ženícha. Predstavili jej ho na Oblazoch neďaleko Hút. „Toto bude tvoj muž,“ povedali mi v brunčiakovskom mlyne. „I hej, i nie, motalo sa mi v hlave. Ale Jozef, tak sa volal, sám navaril rezancov a to sa mi videlo.“
Syn Jozef sa však pousmeje, že jemu to otec vravieval inak. „Vraj išiel so svojím otcom do Chlebníc kupovať husi a kúpili mamu.“
Mlyny Oblazy sa nachádzajú v hornej časti Kvačianskej doliny. Na roky tam prežité si babička spomína najčastejšie. „Bola vojna. Kuchárila som, chovala deti. Často bývala trma-vrma. „Partizáni sa k nám chodili schovávať, Nemci ich hľadať. Partizáni nám zobrali slaninu, Nemci tri prasatá a jalovicu. Ostala nám repa s kapustou.“
Práve tam a počas vojny prežila ťažké zranenie. Idúc po vodu pre chorého partizána ju zachytilo o zásteru rotujúce rameno jedného zo zariadení mlyna. „Krútilo ma, bilo o všetko dookola.“
Vyviazla s vyvrtnutým kolenom a ramenom. Koleno jej napravili amatéri v mlyne, ruku v Kvačanoch, no maródovala dlho. Keď už mohla chodiť, zašla na injekcie k lekárovi.

Remeslo postupne zaniklo

Po vojne sa Brunčiakovci odsťahovali z Oblazov do Oravského Bieleho Potoka, no po roku kúpili nižniansky mlyn povyše Podbiela. „Hodné roky sme tam bývali, mleli a šindle pílili.“
Že to boli pekné časy, hovorí aj syn Jozef, u ktorého teraz pani Františka býva. „Mama stále robila, zamestnala sa i vo fabrike, dvor bol vždy plný zvierat a hydiny. V roku 1951 som začal chodiť do školy. Autobusy síce okolo jazdili, ale nemali sme zastávku. V roku 1958 nám mlyn zaplombovali, lebo rodičia nepodpísali ani vstup do družstva, ani do Komunistickej strany.“
Keď už deti pri sviečkach učenie nezvládali, páni turbínu spustili. „Chodili však na kontroly. A keď potrebovalo mlieť nižnianske družstvo, tak nám mlyn odplombovali.“
Neskôr bola situácia voľnejšia, ale to už mali gazdovstvá vlastné šrotovníky, družstvá kombajny a mlynárstvo ako remeslo začalo upadať.

Zo samoty do sveta

Jeden zo synov, Alojz, odišiel raz s kamarátmi na výlet do Ameriky a už sa nevrátil. „Poslal mi affidavit,“ spomína Františka na pozvanie od syna. To si už užívala dôchodok.
„Mama bola svetáčka. Vyprevadili sme ju do Prahy, odhodlane sadla do lietadla a cestovala do New Jersey sama.“ Prvýkrát pobudla v Amerike sedem mesiacov, druhú návštevu syna musela skrátiť pre chorobu manžela.
„Volali sme, nech sa vráti, lebo s otcom je zle,“ spomína Jozef. „V deň, keď sme jej išli naproti do Prahy, bol už v truhle. Aby cestu z Prahy zvládla, smutnú správu sa dozvedela až doma.“ V deň pohrebu by boli oslávili 31. výročie manželstva.

Všetko sa zmenilo

„Keď manžel zomrel, všetko sa zmenilo,“ hovorí Františka. Od roku 1972 bývala v Podbieli za mostom u syna Eugena. Ale keď jej spoza železnice začalo byť do kostola ďaleko, kúpila si dreveničku oproti. Mala deväťdesiat, keď ešte kosila. Ako vianočný darček chcela kosu.
„Bývala tam 12 rokov,“ hovorí syn Jozef. „Pre hustú premávku sme ju chodievali prešikovať cez cestu, nechceli sme riskovať.“ Neskôr usúdili, že jej bude lepšie u nich doma.
„V živote sa narobila, skromne žila, nebola náročná, nikdy nepovedala, že niečo nechce,“ hovorí Jozefova manželka Jana, ktorú si babička chváli.

Pravidlá v čase

Ako to, že tak dlho žijete? pýtame sa.
„Pán Boh mi dopraje. Za modlitbu i dobré skutky. Čo som prežila, vždy išlo k lepšiemu, nie horšiemu.“
Dnes už Františka Brunčiaková väčšinu času strávi modlitbou, počúvaním rádia Lumen, čítaním modlitebnej knižky s veľkými písmenkami. Poteší sa každej návšteve, i svojim, i cudzím.
„Šesťnásteho je dôchodok, preberá si ho sama, aj podpíše,“ hovorí Jana. „Každú nedeľu príde niekto s hostiou na sväté prijímanie. No a každý prvý piatok v mesiaci chodieva pán farár, aby sa mohla vyspovedať.“
Veď vy už ani hriechy nemáte, hovoríme storočnej babičke. „Ale ba, očistím sa, všetko mu povravím. Aj to, ak som vám tu teraz niečo natárala,“ dodala s úsmevom.


  1. Chlebnický okruh znova prilákal množstvo účastníkov Foto 361
  2. Jednoduché riešenie prestalo deliť deti na naše a vaše 275
  3. Piatimi hoľami sa vydali traťou stovky bežkárov Foto 243
  4. Hasiči si zamakajú, aby mohli úradovať v novom 237
  5. Čo okrem truhiel ukrývala krypta pod trstenským kostolom Foto 119
  6. Európska komisia našla na Orave dobrý bod 105
  7. Malý návrat: Nezvyčajné počasie vylákalo na sneh hada 88
  8. Hľadá sa Kniha Oravy. Ak o nej viete, dajte vedieť 81
  9. Dnes sa mení čas aj na mieste, nielen cestovaním 68
  10. Parkoviská nestačia, v centre pribudnú parkovacie miesta 60

Najčítanejšie správy

Orava

Chlebnický okruh znova prilákal množstvo účastníkov

Na chate v Hrubkovej sa spievalo a pochutnávalo na dobrej kapustnici.

Jednoduché riešenie prestalo deliť deti na naše a vaše

Župa zrušila diskrimináciu v neštátnych zariadeniach. Na Orave toto opatrenie poteší žiakov v piatich zariadeniach.

Piatimi hoľami sa vydali traťou stovky bežkárov

Už 39. ročník bude všetkým účastníkom pripomínať vlajka s nálepkou.

Hasiči si zamakajú, aby mohli úradovať v novom

Dobrovoľné hasičské zbory si polepšia. Dotáciu na zvýšenie ochrany pred požiarmi dostalo až 26 oravských zoskupení. Hasiči investujú peniaze do zbrojníc.

Čo okrem truhiel ukrývala krypta pod trstenským kostolom

Jedna z krýpt pod Kostolom sv. Martina bude otvorená už o niekoľko mesiacov. Pozostatky z nej pomohli priblížiť život šľachty v 17. a 18. storočí.

Blízke regióny

Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť?

V martinskej lokalite Pltníky by mohol za ideálnych okolností už tento rok začať rásť nový športovo-oddychový areál. Či sa tento zámer podarí uviesť do života, zatiaľ nie je jasné.

Vodič na Okružnej ulici bol opitý, poškodil ďalšie vozidlá

Opitý vodič zapríčinil v Čadci dopravnú nehodu. Jeho vinou došlo k zrážke viacerých vozidiel. Škodu vyčíslili na vyše 8-tisíc eur.

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

V niekdajšej reštaurácií sa budú ženy zo Sučian učiť životu

​​​​​​​V Sučanoch by malo ešte tento rok vzniknúť nové komunitné centrum pre ženy z marginalizovaných skupín.

Všetky správy

Slováci prehrali so Slovincami po nájazdoch, v skupine skončili poslední

Slovenskí hokejisti mali pred stretnutím šancu postúpiť priamo do štvrťfinále.

Slovensko má prvé zlato, Kuzminová vyhrala preteky s hromadným štartom

Slovenská biatlonistka minula iba posledný výstrel.

Vlhová skončila v super-G v štvrtej desiatke, zlato získala senzačne Ledecká

V cieli nemohla uveriť, že sa stane olympijskou šampiónkou.

Obojživelník Ledecká šokuje. Najskôr médiá odmietala, teraz sa ich už nezbaví

Jazdí na lyžiach i snouborde. Češka Ester Ledecká sa môže stať najväčšou hviezdou na olympiáde.

Kuzminová: Dochádzali mi sily, tŕpli nohy. Prísť s vlajkou však bol môj sen

Kuzminová si pri streľbe opakovala: Ja som tá voda, ktorá ťa drží nad vodou.