Nedeľa, 21. apríl, 2019 | Meniny má Ervín

Babičke ubehol život moc rýchlo. I tak bolo, i tak (marec 2016)

Dlhé roky prežila na samote, neskôr jej cestu do kostola pretínalo jedno auto za druhým. Františka Brunčiaková, rodená Šuttová, prijímala cez víkend gratulantov. Má sto rokov.

Františka Brunčiaková má sto rokov. "Čo som prežila, vždy išlo k lepšiemu, nie k horšiemu," hovorí.Františka Brunčiaková má sto rokov. "Čo som prežila, vždy išlo k lepšiemu, nie k horšiemu," hovorí.(Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

PODBIEL. Narodila sa 19. marca 1916 v Chlebniciach ako šiesta z desiatich detí. Po sto rokoch pani Františka hovorí, že život ubehol veľmi rýchlo. „Mne to prešlo ako nič. I tak bolo, i tak, všetko som prežila, už sa mi minulo všetko.“

Z mlyna do mlyna

Po štyroch rokoch služby na čimhovskej fare už bolo mladej žienke clivo. „Súrodenci sa povydávali, poženili, idem pomôcť mame,“ povedala si. Keď sa vrátila domov do Chlebníc, rodičia už mali pre ňu ženícha. Predstavili jej ho na Oblazoch neďaleko Hút. „Toto bude tvoj muž,“ povedali mi v brunčiakovskom mlyne. „I hej, i nie, motalo sa mi v hlave. Ale Jozef, tak sa volal, sám navaril rezancov a to sa mi videlo.“
Syn Jozef sa však pousmeje, že jemu to otec vravieval inak. „Vraj išiel so svojím otcom do Chlebníc kupovať husi a kúpili mamu.“
Mlyny Oblazy sa nachádzajú v hornej časti Kvačianskej doliny. Na roky tam prežité si babička spomína najčastejšie. „Bola vojna. Kuchárila som, chovala deti. Často bývala trma-vrma. „Partizáni sa k nám chodili schovávať, Nemci ich hľadať. Partizáni nám zobrali slaninu, Nemci tri prasatá a jalovicu. Ostala nám repa s kapustou.“
Práve tam a počas vojny prežila ťažké zranenie. Idúc po vodu pre chorého partizána ju zachytilo o zásteru rotujúce rameno jedného zo zariadení mlyna. „Krútilo ma, bilo o všetko dookola.“
Vyviazla s vyvrtnutým kolenom a ramenom. Koleno jej napravili amatéri v mlyne, ruku v Kvačanoch, no maródovala dlho. Keď už mohla chodiť, zašla na injekcie k lekárovi.

Remeslo postupne zaniklo

Po vojne sa Brunčiakovci odsťahovali z Oblazov do Oravského Bieleho Potoka, no po roku kúpili nižniansky mlyn povyše Podbiela. „Hodné roky sme tam bývali, mleli a šindle pílili.“
Že to boli pekné časy, hovorí aj syn Jozef, u ktorého teraz pani Františka býva. „Mama stále robila, zamestnala sa i vo fabrike, dvor bol vždy plný zvierat a hydiny. V roku 1951 som začal chodiť do školy. Autobusy síce okolo jazdili, ale nemali sme zastávku. V roku 1958 nám mlyn zaplombovali, lebo rodičia nepodpísali ani vstup do družstva, ani do Komunistickej strany.“
Keď už deti pri sviečkach učenie nezvládali, páni turbínu spustili. „Chodili však na kontroly. A keď potrebovalo mlieť nižnianske družstvo, tak nám mlyn odplombovali.“
Neskôr bola situácia voľnejšia, ale to už mali gazdovstvá vlastné šrotovníky, družstvá kombajny a mlynárstvo ako remeslo začalo upadať.

Zo samoty do sveta

Jeden zo synov, Alojz, odišiel raz s kamarátmi na výlet do Ameriky a už sa nevrátil. „Poslal mi affidavit,“ spomína Františka na pozvanie od syna. To si už užívala dôchodok.
„Mama bola svetáčka. Vyprevadili sme ju do Prahy, odhodlane sadla do lietadla a cestovala do New Jersey sama.“ Prvýkrát pobudla v Amerike sedem mesiacov, druhú návštevu syna musela skrátiť pre chorobu manžela.
„Volali sme, nech sa vráti, lebo s otcom je zle,“ spomína Jozef. „V deň, keď sme jej išli naproti do Prahy, bol už v truhle. Aby cestu z Prahy zvládla, smutnú správu sa dozvedela až doma.“ V deň pohrebu by boli oslávili 31. výročie manželstva.

Všetko sa zmenilo

„Keď manžel zomrel, všetko sa zmenilo,“ hovorí Františka. Od roku 1972 bývala v Podbieli za mostom u syna Eugena. Ale keď jej spoza železnice začalo byť do kostola ďaleko, kúpila si dreveničku oproti. Mala deväťdesiat, keď ešte kosila. Ako vianočný darček chcela kosu.
„Bývala tam 12 rokov,“ hovorí syn Jozef. „Pre hustú premávku sme ju chodievali prešikovať cez cestu, nechceli sme riskovať.“ Neskôr usúdili, že jej bude lepšie u nich doma.
„V živote sa narobila, skromne žila, nebola náročná, nikdy nepovedala, že niečo nechce,“ hovorí Jozefova manželka Jana, ktorú si babička chváli.

Pravidlá v čase

Ako to, že tak dlho žijete? pýtame sa.
„Pán Boh mi dopraje. Za modlitbu i dobré skutky. Čo som prežila, vždy išlo k lepšiemu, nie horšiemu.“
Dnes už Františka Brunčiaková väčšinu času strávi modlitbou, počúvaním rádia Lumen, čítaním modlitebnej knižky s veľkými písmenkami. Poteší sa každej návšteve, i svojim, i cudzím.
„Šesťnásteho je dôchodok, preberá si ho sama, aj podpíše,“ hovorí Jana. „Každú nedeľu príde niekto s hostiou na sväté prijímanie. No a každý prvý piatok v mesiaci chodieva pán farár, aby sa mohla vyspovedať.“
Veď vy už ani hriechy nemáte, hovoríme storočnej babičke. „Ale ba, očistím sa, všetko mu povravím. Aj to, ak som vám tu teraz niečo natárala,“ dodala s úsmevom.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  6. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  9. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 15 663
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 15 592
  3. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 806
  4. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 8 589
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 848
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 5 076
  7. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 4 330
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 538
  9. Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť 3 527
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 3 306

Hlavné správy z MY Orava

Z úcty k vysťahovalcom vytvorili pamätnú zónu

Pri niekdajšom pastoračnom centre vznikla pamätná zóna na obce zatopené Oravskou priehradou. Bonusom sú drevené domčeky, v ktorých si návštevník prežije život spred polstoročia.

Panna Mária zo zatopenej Osady.

Oravou sa presúval vojnový front. Sviatky prežívali ľudia v slzách

Keď sa mladý Ľudovít po pár dňoch vracal domov, so slzami v očiach zastal pri škole. Pred sebou videl obrovské zhorenisko. Kde stál jeho rodný dom, netušil. Aj obrovský storočný jaseň zhorel takmer do tla.

Dedo Miklušek je jeden z najstarších obyvateľov Liesku. Pamätá si naozaj mnoho.

Predával drogy, skončil s putami na rukách

Polícia má za sebou ďalší úspešný zákrok proti dílerom drog, opäť v dedine pod Oravským hradom.

Policajná razia v Oravskom Podzámku.

Na Slovensku vznikol film o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi

Príbeh z čias druhej svetovej vojny veľmi šikovne zneužila komunistická propaganda a spišského biskupa vykreslila ako toho najväčšieho zločinca. "Mnohé obvinenia z monster procesu 50-tych rokov sa žiaľ šíria dodnes," hovorí režisér.

Socha biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom.

Herec v roli Ježiša hral s ozajstnou tŕňovou korunou

Kvetná nedeľa v Rabči aj tento rok už tradične končila hranou krížovou cestou. Po dvojročnej pauze sa herci opäť predviedli vo farskom kostole.

Krížová cesta v podaní hercov z Rabče.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Noc horských záchranárov z Malej Fatry. Z jednej akcie museli ísť do druhej

Horskí záchranári pomáhali vyčerpaným i strateným turistkám zo zahraničia.

Liptovská Mara ukázala základy zatopených domov

Raz do roka sa dá Liptovská Mara zažiť inak.

Vybrali SME

Už ste čítali?