ISTEBNÉ. „Už po ceste som cítil, že ma pravé predné koleso pribrzďuje,“ hovorí vodič autobusu František Holubčík. Dnes pred ôsmou hodinou ráno smeroval z Dolného Kubína do Istebného. „Chcel som sa dostať na konečnú v Istebnom, kde by som sa na to pozrel.“ Chýbalo mu približne päťsto metrov. Zastal na predposlednej zastávke v kolónii a už sa nepohol. „Brzdy sa zatiahli, z kolesa začali šľahať plamene.“ Z autobusu našťastie vystúpila posledná cestujúca.

„Spredu sa začalo dymiť,“ hovorí žena čakajúca na autobus na zastávke, ktorý sa mal na konečnej otočiť a spolu s ďalšími cestujúcimi ju zobrať do Dolného Kubína. „Vodič vybehol von, zobral hasiaci prístroj a začal hasiť.“ Na pomoc mu prišiel okoloidúci taxikár.
Pridal sa aj Eduard Černický, ktorý išiel do obchodu. „Vodič vystriekal jeden hasiaci prístroj, ale plamene stále šľahali zo zadnej časti kolesa, kde sa prášok nedostal. Rýchlo som z autobusu vybral druhý.“
Tretím prístrojom pomáhal taxikár. Oheň sa im nepodarilo uhasiť. Vodič vybral z kufra kýble a utekal ku neďalekému potoku. „Všetci traja behali poriadne hore dolu,“ hovorí čakajúca cestujúca.
„Už dávno som sa tak nezapotil,“ hovorí Eduard Černický. „Bál som sa aby, horiaca pneumatika nestrelila. Viem aká je to sila. Kamaráta mi zabil disk, keď menil pneumatiku.“
Ku horiacemu autobusu prišli aj dolnokubínski hasiči. „Pri našom príchode plamene už nebolo vidno,“ hovorí veliteľ zásahu Peter Chovanec. „Koleso a jeho okolie sme chladili, aby sa oheň opäť nerozhorel.“ Všetkým sa spoločne podarilo oheň uhasiť a vozidlo zachrániť.

„Ešte dobre, že sa to nestalo, keď bol plný autobus,“ hovorí čakajúca pani. „Neviem, ako by sme sa dostali von, keď pri predných dverách horelo.“
Ľudí zo zastávky odviezol náhradný spoj síce s meškaním, ale bezpečne.