DOLNÝ KUBÍN. Zlé zaobchádzanie so zvieratami na Orave nemá stúpajúcu tendenciu. Potvrdila to Regionálna a veterinárna správa v Dolnom Kubíne, ktorá za vlaňajšok dostala dvadsať podnetov, išlo hlavne o psov a mačky. „Viac ako polovica je neopodstatnená a ani v jednom prípade nešlo o trestný čin týrania zvierat,“ povedal veterinár Juraj Dušek. „Netvrdím, že u nás nemôžu byť aj závažnejšie prípady, no my o nich nevieme.“
Záleží od uhla pohľadu
Krátka reťaz, malá búda alebo výbeh, nedostatočné kŕmenie. Toto sú najčastejšie podnety, ktoré veterinári riešia. „V niektorých otázkach sa s ochrancami zvierat nezhodujeme. Záleží od uhla pohľadu. Ak má niekto pudlíka vo fotelke, zdá sa mu, že ovčiarsky pes, ktorý spí na betóne, nežije v dobrých podmienkach. Pritom mu vôbec nič nechýba, nepotrebuje deku ku šťastiu.“
Pre veterinárov je rozhodujúci vzťah zvieraťa k majiteľovi. „Ak k nemu podíde a pes krúti chvostom, hoci je na krátkej reťazi, základ je v poriadku. Majiteľa potom upozorníme na nedostatky a nariadime opatrenie. Emócie tam sú, ale ešte sa nám nestalo, že by sme sa nedohodli. Vždy to končí podaním ruky. Zatiaľ vo všetkých prípadoch došlo k náprave, čo sme si dodatočne overili.“
Dušek oceňuje spoluprácu Kubínskou labkou aj s dievčatami z OZ Ňufáčik, ktoré pomáhajú opusteným psom v Námestove. „Ak je zviera chovateľom na ťarchu, ide na adopciu. Mínus pre Oravu je, že stále nemáme útulok.“
Zviera nie je zvonček
Príbehy štvornohých kamarátov, s ktorými sa stretávajú, nikdy nezačínajú dobre. No práve šťastné konce dávajú ich práci zmysel. Občianske združenie Kubínska labka z Dolného Kubína sa venuje ochrane zvierat 2,5 roka. „Odmalička milujem zvieratá a vždy som im chcela pomáhať,“ hovorí členka združenia Petra Galisová. „Keď sa vám zavďačia pohľadom, je to neuveriteľný pocit.“
Za spomínané obdobie ich prešlo jej rukami vyše sto, hlavne psov. „Neutratili sme ani jedného. Vďaka dobrým vzťahom s organizáciou Home 4 Pets veľa opustených psov nachádza druhý domov v Prahe. Samozrejme, veľa spolupracujeme aj so slovenskými združeniami a útulkami.“
Na rozdiel od štátnych úradov, za týranie považuje aj reťaz a nepravidelnú stravu. „Je to téma na dlhšiu diskusiu, ale v zásade platí, že spoločenské zvieratá potrebujú spoločnosť, nemajú byť živým zvončekom. Verím, že k zmene postoja ľudí pomôže nielen osveta, ale aj nová legislatíva, ktorá nebude zviera považovať za vec.“
Nahlasovaniu bráni strach
So zlým zaobchádzaním so zvieratami sa Petra Galisová stretáva často. „Jedna rodina mala celé roky psov zavretých v garáži. V tomto prípade dohovor stačil, majitelia im postavili vonku koterce a začali sa im venovať. Nedávno sme riešili prípad nemeckého ovčiaka, ktorý žil v koterci vo výkaloch. Majiteľ s adopciou nesúhlasil a o psa sa ďalej nestaral. Nakoniec mu ho odobrali veterinári. Bol v karanténnej stanici a do mesiaca sme mu našli novú rodinu. Po troch rokoch má super život.“
Veľkú rolu pri nahlasovaní týrania zvierat zohráva strach. „Jedna pani mala mačku. Sused, poľovník, jej vystrelil oko a museli ju dať utratiť. Majiteľka to nenahlásila, pretože mala ešte psa a bála sa, aby neprišla aj oňho.“
Hľadajú priestory pre útulok
Spoluprácu s veterinármi aj s dolnokubínskou mestskou políciou, ktorá spravuje karanténnu stanicu v areáli Technických služieb na Mokradi, hodnotí kladne. Šesť kotercov je však málo. Kubínska labka preto už dlhšie hľadá priestory pre zriadenie útulku v meste a okolí. Na Orave by bol prvý, najbližší sa nachádza v Ružomberku.
„Pozemok, starý dom, hospodárska budova alebo sklad,“ načrtáva možnosti Petra Galisová. „Podmienkou je vzdialenosť 250 metrov od obytnej časti. Na začiatok uvažujeme o desiatich kotercoch a unimobunke. Očakávam, že ich skoro naplníme. Ľudia priviažu psa o útulok, a starajte sa. Napriek tomu chceme do toho ísť. Potrebujeme sa posunúť ďalej.“
Pomoc potrebujú skôr väčšie plemená, najčastejšie nemecký ovčiak a kríženci. „Nájsť pre ne dočasnú opateru je náročné. Aj preto potrebujeme viac kotercov.“
Psík na skúšku
Kubínska labka vlani v lete zorganizovala v najväčšom oravskom meste prezentačný deň. „Osveta mala opačný efekt, ako som čakala,“ priznáva Petra. Viac bolo žiadostí o umiestnenie psa ako ochoty pomôcť s dočasnou opaterou alebo s venčením. „O to viac chcem pochváliť šiestich študentov, ktorí nám vlani celé leto pomáhali s venčením v karanténnej stanici. Verím, že dobrovoľníci sa nájdu aj tento rok.“
Vyskúšať si dočasnú opateru, čiže dočasku, odporúča aj ľuďom, ktorí si chcú zadovážiť psa.
„Spolu so psíkom od nás dostanú zmluvu o opatere na dohodnuté obdobie, počas ktorého hradíme všetky náklady na veterinára a stravu. Poskytneme aj kompletnú výbavu.
Dočaska je výbornou príležitosťou zistiť, či sa ľudia dokážu o zviera postarať. Najlepšie je, keď si ho zamilujú a nechajú. Ak nie, hľadáme pre psíka novú rodinu. V najhoršom prípade sa vráti do karanténnej stanice.“
Šťastný koniec mal príbeh Pinďa, ktorého zrazilo auto vo Veličnej
„Mal úplne roztrieštenú zadnú labku. Operoval ho veterinár Andrej Andrejčák, s ktorým spolupracujeme. Pinďo potreboval 24-hodinovú starostlivosť a hoci to vyzeralo beznádejne, nakoniec si ho nechala veterinárova kolegyňa. Dnes spolu skialpujú na Malinom Brde. A práve pre príbehy s dobrým koncom má táto práca zmysel.“
