Písmo:A^-|A⁺00

V stredu 6. apríla prišiel do dediny pod Babou horou redaktor rádia Regina Juraj Dubovec, aby Margite Kurákovej, huslistovi Ľudovítovi Borovkovi a gajdošovi Františkovi Skurčákovi víaznú trofej v medzinárodnej súaži Grand Prix Svetozára Strainu v kategórii autentického folklóru. Súaž usporadúva každorone Slovenský rozhlas a Rádio Regina s rozhlasovými stanicami z celej Európy. Našich itateov sme už pred tromi týždami informovali že vysoké ocenenie Polhorania získali aj napriek obrovskej konkurencii ďalších 29 snímok z 15 rozhlasových staníc európskych štátov (napr. Írsko, Dánsko, Srbsko a Čierna Hora, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Fínsko, Ukrajina, Česko, Rakúsko, Poľsko, atď.).
V stredu sa na Obecnom úrade v Oravskej Polhore veľa hovorilo o tom, že domáci obyvatelia ani len netušia, akú vzácnosť tu majú - folklór, ktorý má vo svojej podstate stále rovnakú podobu, ako za čias našich pradedov. „Vy tu s tým žijete a tak si ani neuvedomujete, že napríklad husle a gajdy, sprevádzajúce spev sú najarchaickejším usporiadaním ľudovej hudby v Európe vôbec, to je vedecky doložený fakt. No v rámci celej Európy sa toto usporiadanie zachovalo len pod Babou horou. Aj gajdy, ktoré sa v Oravskej Polhore napriek všetkým moderným vplyvom zachovali sú najstarším typom gájd vôbec, z takých sú odvodené všetky ostatné typy gájd na Slovensku i v Európe. Čo robí človeka človekom, obec obcou? Odlišnosti, to čím sa líšime od iných. Zachovajte si to,“ pripomenul Juraj Dubovec Polhorčanom, ale i Rabčanom, ktorí prišli svojim priateľom k úspechu zagratulovať.
Ivan Matis, ktorý venuje množstvo síl zachovaniu autentického folklóru v Oravskej Polhore a jeho prezentácii na podujatiach na Slovensku i v Poľsku, spomenul aj ďalšie aktivity, ktoré Polhorčania podnikli. Ich projekty Ako bolo, zachovajme si to či Tak spievala moja babka boli finančne podporené aj zo spoločnej európskej pokladnice. Veľkým prísľubom do budúcnosti je však fakt, že autentickému domácemu folklóru sa v dedine nevenujú len tí skôr narodení, ale aj mládež. Napríklad chlapčenská ľudová hudby Goluska je už známa po celom Slovensku i v časti Poľska a v Čechách. Ba v ostatnom čase sa povestnej polhorskej hre na gajdy začali v obci venovať nielen chlapci, ale aj dievčatá. Margita Kuráková si v stredu spomenula aj na krušné tri mesiace pred rozhlasovou nahrávkou, ktoré strávila v chorobe. Ešte pár dní pred nahrávaním nedostala zo seba ani hláska. „Muž mi už hovoril, že mi z toho šibe,“ smeje sa pani Margita, oblečená vo vlastnoručne ušitom kroji. „No nakoniec akoby sa všetko naraz „spravilo“ a 2. februára sme mohli nahrávať a ísť aj do Malej Lehoty na Gajdošské fašiangy. Museli sme sa aj fotiť, a ja, po chorobe schudnutá o 10 kíl, vravím: Dajteže mi vy pokoj, ja mám snímok na internom koľko len chcete, a čerstvých! Nedali si povedať... V štúdiu sa mi nespievalo dobre, vedela som, že to stále nie je ono. Ale skúsila som, radami mi pomohol aj pán Dubovec. Všetci sme chceli, aby to dopadlo čo najlepšie.“
A dopadlo. Spev Margity Kurákovej, husle Ľudovíta Borovku a gajdy Františka Skurčáka a piesne spod Babej hory odteraz budú znieť v éteri 15 rozhlasových staníc po celej Európe._novy_riadok_