Písmo:A^-|A⁺00

„Veď čerešničkou na torte bola návšteva u Sv. Otca vo Vatikáne, vlastne najmä preto sa tam s nami mnohí vybrali. Stretnutie s Ním zblízka či zďaleka bolo vždy čímsi, čo nás spojilo, zviazalo, rozjasnilo nám tváre a aj keď sme boli po nočných jazdách v autobuse unavení, nikdy to na nás nebolo vidno. Späť sme išli nadšení, že sme sa stretli s človekom, ktorého každý má rád. Prirodzene, keď sme sprevádzali primátorov poľských miest, audiencia bola súkromná, aj ja som bola oblečená v kroji, ale Svätý Otec mal ku každému – či k primátorom, alebo k iným, taký príhovor, že sme si ho potom dlhé týždne i mesiace pamätali a rozpomenúc sa naň, tešili sme sa zo života.
Rada sprevádzam mládež, a keď sa mi so študentmi Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej podarilo dostať namiesto stužkovej slávnosti na stretnutie s Jánom Pavlom II., bol to pre mňa o to väčší zážitok, keď som videla, ako mnohí z mladých, ktorí doma nedostali náboženskú výchovu, naťahovali k Sv. Otcovi ruku, chceli sa s ním spojiť a v prvých momentoch nevedeli ani, čo povedať. Len užasnutí stáli, tisli sa im slzy do očí, spojila ich preskočená iskra a on ich, ako vždy, láskavo pohládzal, túlil ako vtáčatá pod svoje krídla lásky.
Povedala som mu vtedy, že mnohí študenti zo Slovenska idú namiesto stužkovej za našetrené peniaze do sveta, aby ho poznávali a tak Simona Britanová, Mária Mudrončíková, Ján Bieľak, Soňa Šenkárová, Lenka Kadlubová, Erika Pekarčíková, Viliam Balko, Antónia Pániková, Katarína Tyrolová, Marta Cisáriková a ďalší študenti z triedy dostali v slovenskom jazyku od Sv. Otca požehnanie, aby šťastlivo zmaturovali a prijali ich na vysoké školy. Zmaturovali všetci a tí, ktorí sa prihlásili na vysoké školy, aj doštudovali. Iste ich sprevádzala aj ochranná ruka nášho Sv. Otca.“

Článok pokračuje pod video reklamou