Ktorýsi večer počas nemocničnej rekonvalescencie na klinike Gemelli po atentáte na Sv. Otca pápež vyšiel zo svojej izby na opustenú chodbu. Rozhliadol sa a povedal: „Pekné veci, všetci si odišli, a mňa tu nechali!“
Kedysi sa kardinála Karola Wojtylu ktosi spýtal, či sa patrí, aby kardinál lyžoval. „Čo sa nepatrí kardinálovi, to je to, aby zle lyžoval,“ odvetil. Na záver púte do rodnej vlasti, v lete 1979, počas veľkých horúčav, pápež oznámil, že prvý efekt cesty je už viditeľný – jeho kolegovia kardináli sa opálili. Počas zvítania v ktoromsi meste sa pápež obrátil k deťom: „Dostali ste dnes voľno v škole?“ „Áno,“ zvýskli radosťou deti. „To znamená“ skomentoval Ján Pavol II., „že pápež tu musí prichádzať častejšie.
V závere návštevy Poľska v roku 1983 počas rozlúčky na letisku si generál Jaruzelski sťažoval pápežovi, že vo svojich homíliach mimoriadne tvrdo kritizoval komunistický režim. „Ja som iba približoval články vašej vlastnej ústavy,“ odpovedal lahodne pápež.
Jeden z vatikánskych prelátov sa chcel naučiť po poľsky a pre krátkosť času stihol tak akurát základy poľštiny. Chcel sa vedomosťami pochváliť Sv. Otcovi a namiesto vety Ako sa cíti pápež, sa spýtal: Ako sa cíti psíček? Pápež sa na neho šibalsky pozrel a vzápätí odpálil: Hav, hav“.
Keď počas prvej návštevy Nemecka po citácii slov sv. Pavla dlhotrvajúci potlesk pútnikov, venovaný pápežovi utíchol a Sv. Otec sa dostal k slovu, hovorí: „Ďakujem v mene sv. Pavla.“
