Cestou na toto miesto sme sa s ním viacerí stretli. Predstavili nás ako pútnikov zo Slovenska a podal nám ruky. Oblečený bol ako jednoduchý kňaz. Povedali sme mu vtedy o ťažkostiach, ktoré má katolícka cirkev na Slovensku a prosili ho o pomoc. Odpovedal, že na nás myslí, modlí sa a spomenul trpezlivosť. Na začiatku akadémie mu ponúkli príhovor. Jeho reakcia bola typická: „Ja som vám už toho povedal dosť. Teraz mi dačo predneste vy a zaspievajte, aby som sa dačo pri vás naučil, aby aj ten váš biskup dačo viac vedel!“ Sedel tam a svojím typickým spôsobom počúval.
Odchádzajúc nám bolo ľúto. Také podujatie sa u nás nedalo uskutočniť. Neobišlo sa to však bez následkov doma. Za tú cestu s našimi družstevníkmi ma vyhodili z roboty. Nezabudnem však na ten októbrový večer, keď som počul z rádia jeho meno ako pápeža. Nech bolo, čo bolo, ale stálo to za všetko. Všetci Krivania sme s ním prežili aj najkrajší deň v našom živote, keď 14. septembra 2003 blahorečil s pochopením a uznaním v Bratislave našu rodáčku sestru Zdenku Schelingovú, príklad lásky, statočnosti a odvahy pre všetky časy. Jej meno ostane natrvalo pri jeho boku.
Autor: rj
