Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Rok Rudolfa Dilonga

I. Život (v kocke) „Ako útly chlapec opúšťal som rodné prahy veľmi často. Kade som to chodil? Po záhradách, poza ploty, po kriakoch, vždy dolu brehy. Mal som šaty podivné, skoro indigové, píjal som vône lúk a živice a živil som sa ľadníkom a púpavou.

I. Život (v kocke)
„Ako útly chlapec opúšťal som rodné prahy veľmi často. Kade som to chodil? Po záhradách, poza ploty, po kriakoch, vždy dolu brehy. Mal som šaty podivné, skoro indigové, píjal som vône lúk a živice a živil som sa ľadníkom a púpavou. Neskoro o smrku som sa vracal domov so zvesenou hlavou, pripadal som si veľkou obludou, vracajúcich sa z dlhých piesočných ciest ako ťava. Medzi bledým svitom luny a mojou modrou bosou nohou sa vytvoril tieň...“
Takto si zaspomínal na prvé zapamätateľné roky detstva vo svojom prvom „literárnom“ životopise najvýraznejší predstaviteľ slovenskej katolíckej moderny.

Skryť Vypnúť reklamu

Rudolf Dilong sa narodil 1. augusta 1905 v Trstenej na Orave. Tu sa zachoval jeho rodný dom, a keby sme chceli, ešte aj dnes sa dajú pomerne presne zrekonštruovať trasy jeho chlapčenských útekov z domu i priestory prírody, po ktorých sa túlal a ktoré mu poskytovali časť obživy i pokoj a ticho na oddych. Z domu utekal preto, lebo mal kruté detstvo. Matka zomrela na tuberkulózu. Otec sa čoskoro znova oženil, no ukázalo sa, že to bol unáhlený krok. Do chalupy priviedol ženu, v ktorej akoby sa stelesnili všetky zlé vlastnosti rozprávkových, ale i skutočných macôch. Najmä preto malý Rudolf utekal do prírody pri každej príležitosti. A možno táto skutočnosť mu – paradoxne – zachránila život. Sestra Anna mu zomrela skôr, ako stihla vstúpiť do rehole, staršieho brata neprijali do seminára pre podlomené zdravie. Jemu však bol určený iný osud. Zo zdanlivo nepekného a vyľakaného chlapca vyrástol zdatný a zdravý mládenec, ktorý bez ťažkostí zvládol maturitu na gymnáziu v rodisku a vzhľadom na schopnosti si mohol vybrať štúdium akéhokoľvek smeru. Otec a macocha ho však poslali do rehole františkánov v Trnave. Nevzpieral sa. Naopak, už vtedy cítil, že toto prostredie, by bolo najžičlivejšie jeho silnej vnútornej potrebe, ktorou bola sloboda. Vyštudoval katolícku teológiu v Žiline a v roku 1929 ho vysvätili za kňaza.

Skryť Vypnúť reklamu

Jeden z najväčších zjavov slovenskej lyriky 20. storočia však v plnom rozkvete tvorivých síl emigroval. Emigrantská cesta ho priviedla cez Rakúsko a Taliansko až do Argentíny, kde takmer dvadsať rokov pôsobil ako misionár medzi našimi krajanmi, ale i inými prisťahovalcami. V roku 1965 odišiel do Pittsburghu v USA. Rudolf Dilong však Slovensko nezradil, zostal mu verný a túžil po ňom. Je veľmi pozoruhodné, že nestratil mimoriadnu básnickú vitalitu ani v doživotnom odlúčení od vlasti. Zanovito písal poéziu, neskôr i prózu a drámu a literárno–filozofické eseje. V exile sa angažoval aj ako redaktor a publicista krajanskej tlače a ako organizátor duchovného a kultúrneho života amerických Slovákov.

II. Živel v poézii
Rudolf Dilong vstupoval do poézie ako živel. Je v ňom obraz života: optimizmus i pesimizmus, tanec medzi surrealizmom a symbolizmom, vitalizmom a mysticizmom. Ale jeho verš je vždy prívetivo ľudský. Sám o sebe i v starobe hovorí: „Ja som nikdy nebol nejaký šovinista národný, ja svetobežec, ja slobodný občan slobodných svetov Božích“.
Keď sa slovenský obzor otvoril vo všetkých oblastiach konania človeka, mohol sa už i básnik zahľadieť do nekonečných oblastí svojich vidín. A vskutku, Dilong vo svojich prvých zbierkach „Budúci ľudia“ (1931), „Slávne na holiach“ (1932), „Dýchajte, lazy“ (1933), „Hviezdy a smútky“ (1934), „Helena nosí ľaliu“ (1935), „Mladý svadobník“ (1936), rástol z vlastnej podstaty. Tu je Dilongova živelná mladosť, jeho ruralistický rytmus, najživotnejší prejav jeho poézie. Tu sa krása snúbi s radosťou, mladosť tancuje vo veršoch a materinská reč zvoní na cestu slobodnému životu. Striedanie a kombinácia básnických postupov, moderná metafora, opojenie zmyslov v kontraste s pokorou kňaza, svetskosť a mystika, vyvolávajú osobitné napätie, osobitnú atmosféru v jeho poézii. Pamiatke 1100. výročia postavenia Pribinovho kostola v Nitre venoval knihu veršov „Roky pod slnkom“ (1933). Ani v 40-tych rokoch sa autor nevzdáva poetickej hry s obrazotvornosťou – „Somnabul“ (1941), „Konvália“ (1941), „Hanička“ (1942). Kniha básní „Môj sen o láske“ (1941) vzbudila veľkú pozornosť čitateľskej verejnosti a kritiky.

Skryť Vypnúť reklamu

„Nerátam svoje chvíle,
nerátam dni pred smrťou,
dnes o to nestojím,
sluchy ma pália,
žilami chŕlim krv,
sekundy moje trepocú sa
v povetrí jak prápor,
ktorého blesom
sú tri farby slovenské,
srdce moje sa nedá utíšiť,
prískokmi šialene sa odrážam
od zeme, ktorú prsiami kryjem,
od zeme slovenskej.“

Úryvok básne symbolizuje to, čo pre Dilonga znamenalo, keď opustil svoju najdrahšiu vlasť. V roku 1945 totiž emigroval. Na margo emigrácie sa Dilong vyjadril takto: „Emigrácia je strašná forma života, pre intelekta a kresťana trestom za vlastné hriechy a viny, alebo nezaslúženou ochranou Božou?“ Vo svojej literárnej činnosti však pokračoval, a aj v exile neustále experimentoval. Odchod z milovanej vlasti a smútok z vyhnanstva zobrazil v autobiografickej lyrickej próze „Cesty vyhnanstva“ (1951). Okrem spomínanej prózy vydal básnické zbierky ako „Vlasť volá“ (1948), „Diaľky bez domova“ (1950), „Na vrchu nádeje“ (1955), „Brehy slobody“ (1965), „Matka celá krásna“ (1970), „Za krásu otčiny“ (1979) a ďalšie. Okrem toho písal romány – „Nezomrie, kto miluje“ (1976), drámy – „Kvietok do neba“ (1977), aforizmy a epigramy – „Stlmené slovíčko“ (1974). V Dilongovej exilovej poézii vidno najmä tri elementy: Slovensko, sloboda a ľudskosť.
Dilongovým najväčším sklamaním bolo, keď v roku 1969 prišiel na Slovensko pobozkať rodnú milovanú zem, no starý priateľ Novomeský ho odmietol slovami: „Ty si pre nás nikto. Nič. My ťa nepotrebujeme“. Bola to rana, ktorú si odniesol až do hrobu.
Autorovu literárnu tvorbu ocenili krajania viacerými cenami, napr. v roku 1971 cenou „Múza Tatier“ a v roku 1975 dostal od Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme medailu „Bene merenti laurea“.

III. Všestranný prozaik
Súčasní čitatelia na Slovensku poznajú z bohatého prozaického diela R. Dilonga len románový fragment Ruža Dagmar a Mladosť z očistca. V blízkej dobe by malo dôjsť k reedíciám jeho predchádzajúcich prozaických diel: Zakliata mladosť, Človek s láskou, napísané od konca druhej svetovej vojny, ale aj exilové tituly, napríklad: Agónia veku, Bez matky, Cesty vyhnanca, Pieseň lásky, Nezomrie, kto miluje. Povedzme si aspoň stručne niečo o jeho prozaickom diele, ktoré niekedy presahuje význam jeho poézie. Básnik začínal spomienkovo-biografickými prózami (v časopise Postup), Mladosť z očistca, ktorú začal zostavovať už v roku l939. Z uverejneného bolo zjavné, že sú to len vybrané kapitoly z väčšej Dilongovej autobiografie. Štyridsať kapitol – to sú udalosti zo smutného detstva, reminiscencie i reflexie. Ide však o viac ako iba o osobný dokument. Životopis je cenný aj v tom, že sa dozvedáme, ako sa postupne utvárala a dotvárala básnická osobnosť a nesporné literárne kvality textu. Ak je tu niečo prekvapujúce, tak to je Dilongov pesimizmus, zatrpknutosť voči ľuďom. Veľa mu ubližovali a krivdili doma, v škole, v kláštore, aj vo verejnosti. Je tu však i sila vzdoru, túžba po slobode narážajúca na múr nepochopenia, na ostré hrany života. Často mu je preto svet „väzením...“
Druhá autobiografická kniha Zakliata mladosť je upravenou, zhustenou, novou verziou biografie, stojacou na vyššej umeleckej úrovni, je básnickejšia, štýlovo jednotná. Dilong odhodlane bráni svoje kňazstvo, ku ktorému (vnútorne) viedla dlhá a kľukatá cesta. Obe biografické prózy odhaľujú a ozrejmujú Dilonga ako ľudskú a básnickú individualitu. Okrem faktov zo života, okrem jeho názorov, je tu aj silný estetický zážitok z lyrického textu, „aký nenapísal ako osobnú spoveď a intímne vyznanie nijaký vtedajší slovenský básnik“ (prof. J. Paštéka). Próza Človek s láskou je pokusom o realistický román, ktorý však neprekonáva témou, či umeleckou úrovňou niektorú z dobových próz. Román Agónia veku (vydaná v roku l940) je písaná pre mladého čitateľa. Román vznikol s časovým predstihom pred románmi, ktoré majú rovnakú tému aj rovnaké riešenia.

Ide o katastrofálnu explóziu (ako v Čapkovom Krakatite), vymieranie ľudstva, zomierajúci pápež a jeho nástupca... Román je Dilongovou úzkostnou víziou, pretože ako emigrant bol rozčarovaný z poznania západnej civilizácie. Svet emigrantský bol voči nemu macošský podobne, ako v detstve, aj tu pociťoval neprajnosť, opustenosť a zlobu. Bez matky je tiež autobiografia. V románe vyrozprával všetko, čo v sebe dlho nosil, i potláčal. Preto mu bol blízkym prekliaty básnik Arthur Rimbaud, ktorého podobne, ako nášho básnika, tyranizovala matka (hoci u Dilonga šlo o macochu). V modernej slovenskej literatúre máme veľmi cenné autobiografie, ako Rázusovho Maroška, Ondrejovu Zbojnícku mladosť, či Figuličkinu Mladosť. Dilongova autobiografia je jednou z najpozoruhodnejších. Napísal ju ďaleko od domova, od Oravy, ale príroda, ľudia, pomery, to je neprerušovaná citová väzba na milovanú domovinu. Próza Cesty vyhnanca (l951) je len pokračovaním citových väzieb s rodnou vlasťou. Je plná nostalgie, je v nej bolestná túžba vari najväčšia zo všetkých povojnových emigrantov, ktorí o tejto téme písali. Cesty vyhnanca začínajú osudom slovenského básnika, končia víziou osudov moderného ľudstva. Dilong však nebol apokalyptickým pesimistom bez nádeje. Čím bol starší, tým viac dával zažiariť slnku Božieho milosrdenstva. Takým je jeho veľké prozaické dielo Pieseň lásky.

Opäť je viazaný na Slovensko, na prítomný aj budúci osud neslobodného Slovenska (ide o 50. roky XX. storočia) Túto prózu možno čítať ako ľúbostný román, ktorý nie je dejovým, čisto epickým dielom, je to román nerománový, patriaci skôr k lyrizovanej próze. Cez túto autorskú skúsenosť s experimentálnym textom sa Dilong prepracoval až k antirománu – Ruža Dagmar, ktorý však zostal nedokončeným torzom, a k poslednej próze Nezomrie, kto miluje (l976). Jedenásť kapitol je zaplnených lyrickým básnickým textom, do ktorého básnik vkladá „epické vložky.“ Dilongov dlhoročný priateľ a jeden z významných emigrantských slovenských autorov Karol Strmeň o tomto texte napísal: „V tomto diele Rudolf Dilong prekonal všetko, čo dovtedy napísal.“
Hodnotiť Dilongovu tvorbu je veľmi ťažké, jednak pre množstvo titulov a jednak preto, lebo jeho tvorbu doma takmer nepoznáme.
Sám Dilong bol veľmi zložitou osobnosťou. Básnik – búrlivák, pokorný františkán, tajomný mních... No vždy bol človekom, ktorý miloval svoju vlasť a svoj domov. Vždy bol človekom, ktorý na svoj domov nikdy nezabudol a často sa k nemu vo svojich myšlienkach a básňach vracal. Získal množstvo titulov, diplomov a ocenení. Najväčším jeho vyznamenaním je však vďačnosť Slovenska, že si ho uchovalo vo svojej pamäti. Zostalo nám jeho bohaté básnické dielo a jeho osobná legenda. Tým vošiel medzi našich „nesmrteľných“.
Tento „veľký“ básnik, ktorý tak miloval slovenský národ, zomrel 7. apríla 1986 v Pittsburghu a pochovaný je v kláštornom komplexe františkánov vo Valparaiso.

IV. Namiesto záveru
Keď sa slovenský čitateľ oboznámi s doteraz neznámym Dilongovým prozaickými (aj inými) dielami, spozná, že to bol autor „väčších a vyšších dimenzií, než sa javil cez svoju poéziu“ (prof. J. Paštéka, znalec Dilongovej tvorby). Pretečie ešte veľa vody dolu Oravou, kým sa podarí úplnejšie, celostnejšie obsiahnuť tohto mimoriadne produktívneho autora – ako básnika, prozaika, dramatika a publicistu. V každej literárnej oblasti sa prejavil ako tvorivý a novátorský. Zaslúži si byť spoznávaný, objavovaný aj v literatúre XXI. storočia.
Básnikovo rodisko nezabudlo na veľkú osobnosť, ktorá sa narodila v Trstenej. Tretieho júna t. r. sa bude konať už XIV. ročník Dilongovej Trstenej, celoslovenskej recitačnej súťaže.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 185
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 908
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 704
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 181
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 035
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 571
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 928
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 833
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 533
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 698
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

11 h
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

10 h
Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

10 h

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

8 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?