Článok pokračuje pod video reklamou
Reč je o krásnom kríku kávovníka. Štiepok rastlinky kedysi priniesla do ich tvrdošínskeho bytu manželka Zdenka a rastlinke sa tam niekoľko rokov mimoriadne darilo. Až tak mimoriadne, že začala pomaly zaberať viac miesta, ako ďalší člen rodiny. A tak putoval do svetlej kancelárie učilišťa. Tento rok sa na viac ako dvojmetrovom kríku objavili dokonca drobné biele kvietky a z nich už dozrievajú prvé kávové plody. Medzitým pribúdajú na konárikoch nové a nové kvety. A pritom si nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť, len primeranú zálievku.
„Na internete som si ponachádzal literatúru, aby som vedel, kedy a ako dozretú kávu zbierať, ako ju spracovať, pražiť... Vyskúšame, uvidíme, či prekoná tú našu kupovanú,“ hovorí Ján Vorčák. Pestovanie citrusových plodov je už pomerne bežným koníčkom, aj na Orave sa nájde už dostatok úspešných citrusárov. Ale pestovatelia kávy? Kávovník Vorčákovcov sa vymyká bežným pravidlám pestovania kávy – ako inak, veď nie je pestovaná v bežných podmienkach. V tých kávovník začína rodiť už po troch–štyroch rokoch. Po odkvitnutí kvety nahradia malé bobule plodov. Tie sú najprv zelené, až neskôr sčervenajú. Dozrievajú 6 – 7 mesiacov. Každá bobuľa obsahuje dve zrnká. Arómu kávy výrazne ovplyvňujú podmienky pestovania, ale tiež veľkosť, hustota a vlhkosť zrna. Žatva býva zvyčajne ručná. Hustotu zrna odborníci zisťujú tak, že zrno vhodia do vody. Čím rýchlejšie klesne ku dnu, tým je zrno hustejšie a teda aj zrelšie. Zelené – aj keď už červené, ale ešte nedozreté – plody zostávajú plávať na hladine.
Po premytí sa zrná sušia na slnku, potom sa ešte nechajú vo vzdušných vreckách dozrievať 90 dní, ba aj niekoľko rokov. Nato sa zrná vytriedia podľa veľkosti, aby sa dosiahlo rovnomerné praženie a tým aj kvalita kávy. Až pri pražení dostáva kávové zrno takú podobu, v akej ho pozná bežný spotrebiteľ. A hoci hmotnosť kávových zŕn pri pražení klesne až o 20 %, ich objem sa takmer zdvojnásobí. Zrná stratia niektoré ovocné kyseliny a aromatické zložky, ba zníži sa aj obsah kofeínu. Získajú však lahodnú karamelovú chuť a horkosť. Po pražení sa káva musí prudko schladiť.
Hoci sa káva stala v Oriente obľúbeným nápojom už pred viacerými stáročiami, prvé európske kaviarne začali obchodníci otvárať až v 17. storočí. Na starý kontinent totiž kávu priviezli až benátski kupci a nápoj si tu rýchlo získaval popularitu. V niekdajšom Rakúsko-Uhorsku bola prvou Viedenská kaviareň vo Viedni. Otvoril ju istý Poliak po tom, ako ustupujúci Turci „zabudli“ vo Viedni 500 vriec kvalitnej kávy. Kaviarne sa rýchlo rozširovali do celej Európy a stali sa akýmisi intelektuálskymi centrami. Okrem múdrych debát vedcov, filozofovania či fantazírovania spisovateľov a básnikov sem často prichádzali aj „plebejci“ – aby videli známe osobnosti, hercov, spevákov... Len málokto vie, že práve v kaviarňach vznikli prvé burzy a banky – napríklad aj svetoznáma firma Loyd.
Ktovie, či by sa káva bola v Európe tak rýchlo ujala, keby bola tunajšia svetská a cirkevná moc k jej pitiu pristupovala tak prísne, ako dávno predtým v Oriente, kde bol tento voňavý nápoj najprv zakázaný. Podľa historických zdrojov boli tresty za jeho konzumáciu kruté, vinník si však mohol vybrať: vytrhnúť jazyk, alebo dať sa zašiť do kávového vreca a skončiť v rieke. Ale ani takéto drastické metódy nezabránili, aby sa káva stala najpopulárnejším tureckým nápojom na svete.
Po dlhom hľadaní sa nám podarilo vypátrať jedného z mála slovenských „pražičov“ kávy (okrem toho aj cestovateľa) Valeriána Hralu z Komárna. A čo hovorí na domáce praženie kávy on? „Existuje viac teórií, kedy je káva najlepšia. Niektorí v branži tvrdia, že najlepšie je konzumovať ju hneď po pražení. Iní zas zastávajú názor, že je dobré nechať kávu odpočinúť niekoľko hodín a konzumovať ju až potom. No ak sa rozhodnete upražiť si – či už vlastnú, alebo kúpenú – čerstvú kávu doma, v každom prípade sa pripravte na inú chuť. Budete mať šancu ochutnať svet plný arómy.“
Dnes je literatúra o pražení kávy oveľa dostupnejšia ako napr. pred 10 rokmi a kto chce, určite ju zoženie. Ak nie, ešte je tu internet. Tam sa dajú dokonca kúpiť aj najrôznejšie odrody čerstvej kávy na domáce praženie. A na to netreba žiadne zvláštne vybavenie. „Ako hardvér vám postačí obyčajná teflónová panvica a miska s otvormi na chladenie, ba postačí aj sito na rezance,“ hovorí Valerián Hrala. „V žiadnom prípade ju nepražte v mikrovlnke! Káva, upražená do rôznych odtieňov má aj rôzne chute. Experimentujte a nájdite si tú svoju. Kto má problémy s kyslým žalúdkom, mal by piť tmavšiu. Ja sa držím hesla: Na panvici pražiť, šťastný život prežiť.“
