Vyššia súťaž Jána Melicherčíka už neláka

Skúseností má teda na rozdávanie, čo pomaly pretavuje aj do trénerskej činnosti.
K nemeckej anabáze mu dopomohol aj jeho terajší spoluhráč Adrián Kubáni, ktorý ho prakticky pritiahol do Nemecka. „Pred piatimi rokmi som išiel na skúšku do TSV Cralsheim, po ktorej sme sa dohodli na zmluve. Ponúkli mi dobrú prácu a tak som skúsil šťastie.“ Svoju zahraničnú anabázu však nečakane ukončil počas tohtoročnej zimy už v ďalšom nemeckom štvrtoligovom klube Olympia Laupheim. Na otázku prečo, Ján Melicherčík nechcel veľmi upresňovať. Uviedol len toľko, že majiteľ klubu mal určité problémy a nemohol sa už viac venovať futbalu. V blízkom okolí neboli veľkí sponzori, ktorí by klub utiahli. Všetci cudzinci museli odísť. „Prišlo to dosť náhle, nečakali sme to. Mohli sme tam zostať, no za podstatne nižšie finančné ohodnotenie, ktoré by nám však stačilo len na pokrytie vlastných nákladov.“ Kontakt s bývalými spoluhráčmi však zostal. „Píšeme si SMS, sem-tam si zavoláme. Aj teraz, keď sa v Nemecku začala súťaž.“ Ján Melicherčík hľadal po nemeckej skúsenosti angažmán, no napokon sa rozhodol pre Dolný Kubín, hoci ponuky mal z Rakúska, či slovenského druholigistu z Michaloviec. Na východe bol aj na skúške, no už vtedy vedel, že sa usadí v Dolnom Kubíne. Ako sám povedal, „vyššia súťaž ma už neláka.“ Do dolnooravskej metropoly ho ťahal aj veľmi dobrý kolektív, v ktorom je tiež „starý známy“ Adrián Kubáni a veľa kamarátov. „Vidieť snahu - u funkcionárov i hráčov - že aj v ekonomických podmienkach, aké momentálne na Slovensku panujú, sa dá robiť vcelku kvalitne. V Dolnom Kubíne vidím budúcnosť.“

Počas prípravných zápasov pred jarnou časťou sa Ján Melicherčík prekvapivo prezentoval v obranej línii. Miesto záložnej formácie so smerovaním na ofenzívu tak vymenil za post, kde sa viac myslí na bránenie a neinkasovanie. Zaceľuje tým diery, ktoré vznikli po zraneniach spoluhráčov. „Myslím si, že momentálne máme v útoku veľmi dobrých útočníkov Adriána Kubániho a Pavla Dzúrika. V strede zálohy sú tiež vcelku schopní tvorcovia hry, tak som sa spolu s trénerom Stanislavom Smolkom rozhodol, že zaskočím v zadných radoch.“
Už v úvode sme uviedli, že Ján Melicherčík sa pomaly dostáva už aj do trénerskych zákutí v role asistenta. Rozhodol sa tak po dohode s trénerom a členom výboru Jozefom Laštíkom. „Ponúkli mi post asistenta trénera, čo som napokon aj prijal. Sústreďujem sa hlavne na rozcvičky a prácu s loptami. Väčšinou ide o technickú časť a nejaké šprinty. Ostatné trénerske veci a taktiku má na starosti hlavný tréner.“ Vyzerá to tak, že Ján Melicherčík sa bude týmto smerom snáď uberať do budúcnosti. Spolu s ďalším spoluhráčom Ľubomírom Milanom už absolvovali trénersky kurz. Doteraz nemal na trénerstvo čas, no zdá sa, že prvé kroky budú prospešné. Aj keď stále je viac potrebný na ihrisku, čo aj sám potvrdzuje. Postupom času si však chce doplniť trénerské vedomosti tzv. trénerskú „dvojku“.

Jan Melicherčík sa na zimné prípravy pozerá hlavne z uhla potreby nabrania odolnosti na jarné boje. V Nemecku si však od zimných príprav už trošku odvykol. Stačilo štyri - päť týždňov dobre „zamakať“. Výhodou bolo, že každý deň sa pracovalo na dobrých terénoch, čo sa pri pohľade na dnešnú situáciu s povrchmi dá iba závidieť. Umelá tráva sa vo vyspelých krajinách považuje za úplnú samozrejmosť. „Výhodou tohtoročnej prípravy boli prípravné stretnutia na umelých trávach v Ružomberku, či Žiline. S trénovaním to však nebolo bohviečo. Na trávnatých plochách sa nedalo hrávať, keďže proti bola súvislá ľadová vrstva.“ S Dolnokubínčanmi to po treťoligovej jeseni vyzerá vcelku dobre. Mužstvo sa pohybuje v horných priečkach tabuľky. Nálada v kabíne by teda mala byť dobrá. Ján Melicherčík má však trošku zmiešané pocity, no ako sám povedal, „dúfam, že do úvodného výkopu sa dáme najmä zdravotne do poriadku. Som však optimista. Do súťaže nastúpime v plnej sile a budeme sa snažiť s celým kolektívom hrať dobrý futbal. Aj v III. lige je niekoľko výborných zápasov, ktoré stojí za to vidieť.“
Divácka podpora bola v Nemecku o niečo inom. Povestné fanúšikovské fankluby sú vo futbalovo vyspelej krajine samozrejmosťou, aj keď nejde o klub z najvyššej futbalovej súťaže. „Určite je to príjemnejšie, ako keď hráč hrá pred prázdnymi tribúnami. Čím viac ľudí, tým sa hrá aj lepší futbal.“
Na zápas s Bayernom Mníchov pri príležitosti založenia klubu Olympia Laupheim mu zostane neopísateľný zážitok, keď z diaľky prekonal samotného skvelého Olivera Kahna.