Článok pokračuje pod video reklamou
Zásah nožom, ktorý skončil v jej stehne, len o niekoľko málo centimetrov minul hlavnú tepnu zásobujúcu tento sval krvou. Ak by bola prerezaná, došlo by k masívnemu krvácaniu. Zásah do boku zase hrozil poškodením viacerých vnútorných orgánov. Ani tretí stret noža s jej telom síce nespôsobil závažnú ujmu na zdraví, ale stačilo znovu niekoľko málo centimetrov, možno len milimetrov, aby bola prerezaná šľacha na zápästí pravej ruky a v takom prípade by sa vážne ohrozila funkčnosť prstov. Odborník - lekár teda pred súdom vyhlásil, že vzniknuté zranenia boli menej závažného charakteru, ale len „vďaka“ viacerým náhodám a nie vedomému konaniu páchateľa.
Aj na základe tohto odborného posudku bol Martin z jednej dolnooravskej dediny odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví na trest odňatia slobody 3 roky nepodmienečne. A to aj napriek tomu, že aj na súde svoj čin oľutoval. Útok na Máriu sa podľa jeho vyjadrenia už nikdy nebude opakovať, lebo on Máriu neprestal ľúbiť.
Vráťme sa však na začiatok, teda do obdobia, keď dvojica stála pred oltárom. Už v tom čase nejeden dedinčan tvrdil, že tým dvom sa bude veru ťažko žiť a dlho spolu nevydržia. Dôvodom bol veľký vekový rozdiel. Martin mal v čase sobáša 24, no Mária už 41 rokov. A keďže už mala dve vydaté dcéry, ktoré na svet priviedli už troch potomkov, Mária bola dokonca babičkou. Z iného uhla pohľadu mal zase Martin dve nevlastné dcéry vo svojom veku, čo pôsobilo viac ako komicky. Aj preto bola drvivá väčšina proti ich svadbe. Obom však bol tento názor ľahostajný. Tvrdili, že sa ľúbia a ani celý svet ich od seba neoddelí a nieto nejakí príbuzní, ktorých jediným argumentom bol nevhodný vekový rozdiel mladomanželov.
Nasledujúce týždne spoločného života dvoch ľudí, ktorí svoj spoločný osud spečatili pred Bohom i štátom (Mária mala prvý raz len úradný sobáš, aj keď jej manžel, chorý na rakovinu, tesne pred smrťou prijal katolícku vieru za svoju) však naznačil obavy tých, ktorí boli proti svadbe. Mária radšej sedela doma, Martin bol zase častejšie na diskotéke a v dedinskej krčme ako pri svojej „polovičke“. A práve z tohto základného pohľadu dvoch ľudí na trávenie voľného času vznikali samé hádky, prieky a potom aj vzájomné fyzické útoky. Navyše, Martinovi vadilo, že Mária už nechce mať ďalšie dieťa, Márii zase, že pre Martina je krčma a jeho kamaráti viac ako ona a spoločná strecha nad hlavou. Po čase prišli na to, že sa nemajú o čom zhovárať, že nemajú spoločné záujmy, že...
A tak na rad prišla ručná – stručná výmena názorov. Všetci v okolí, ktorí počuli ich zvady, boli presvedčení o tom, že ich súžitie sa dobre neskončí. A mali pravdu. Raz prišiel Milan z krčmy. Nie však sám. Spolu s ním cez prah prešiel jeho najlepší kamarát Ivan a dve dievčiny. Keď Mária zočila Janu, stratila všetku súdnosť. Veď len nedávno jej jedna dobrá kamarátka prezradila, že Martin je akosi často s Janou a je možné, že spolu aj... Mária si myslela, že jej to povedala len zo závisti, lebo má mladého muža, ale keď ju videla pred svojimi dverami, akoby sa jej zatemnil mozog. Vyhlásila, že Jana neprekročí prah jej domu a nech sa pakuje z jej dvora. Z jej úst vyšlo viacero vulgárnych a Janu ponižujúcich slov, a tak sa otočila na päte a odišla spred ich domu ako gáfor.
Martin sa poriadne urazil, zazeral na Máriu aj vtedy, keď v kuchyni sedel Peter s Irenou, ktorých Mária pustila do domu. Aj oni však po desiatich minútach odišli, lebo v ovzduší bolo cítiť napätie, ktoré sa dalo nožom krájať. A potom sa to začalo. Rozzúrený Martin sa v kuchyni začal s Máriou najprv hádať a vyčítať jej všetko, čo urobila pomaly od svojho narodenia. Dokonca jej na oči vyhodil aj prvý sobáš, aj keď v tom čase bol Martin obyčajné decko. Nakoniec sa k slovu dostal ten v úvode spomínaný kuchynský nôž.
Martin v zúrivosti trikrát zaútočil na Máriu. Potom ako keby diabol z jeho tela ušiel a on sa zhrozene pozeral na zakrvavenú Máriu. Sám zavolal sanitku a potom aj policajtov.
