Malatinčania tristo rokov odolávajú maďarizácii

toho roku oslávi 15. výročie od svojho vzniku. Výskumu lokalít so slovenským osídlením sa aktívne zúčastňuje aj etnografka Slovenského národného múzea v Martine Eva Pančuchová. Materiál z výskumov sa pravidelne publikuje v odborných periodikách, ale aj v knižných publikáciách. Onedlho by sa mohli touto cestou aj Malatinčania dozvedieť viac o svojich rodákoch a o ich prežití 300-ročnej histórie v Maďarsku. Napriek silným asimilačným snahám tu totiž prežili doteraz.

Malatinčania sa vysťahovali do južného Novohradu začiatkom 18. storočia, kvôli ťažkým existenčným podmienkam na severe Rakúsko–uhorskej monarchie tam odišlo z terajšieho severného Slovenska 86 rodín. Osem z nich pochádzalo z Malatinej a usadili sa pospolu v dnešnej Lucine (Lucfláve), neďaleko dnešného Šalgotariánu. Dôkazom je zachovaný Súpis utečených poddaných z Esterházyovských majetkov z rokov 1717 – 1721. V Lucine žilo podľa posledného sčítania obyvateľstva (r. 2001) 615 obyvateľov a z nich sa 163 ešte stále hlási k slovenskej národnosti. Materinský slovenský jazyk ovládalo v tom čase však už len 43 z nich.