Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Prijímame len málo azylantov, voči cudzincom máme výhrady

Kým v roku 1992 sme u nás zaznamenali 87 žiadateľov o azyl, vlani ich už bolo rekordných 11 391. Ale azyl sme udelili len 15-tim žiadateľom, čo je v porovnaní s krajinami V4, kde sa počet udelených azylov pohybuje v stovkách, oveľa menej.

Nehovoriac už o Rakúsku, kde bol vlani azyl udelený takmer 5000 ľuďom. Čím sa dá vysvetliť taký malý počet udelených azylov na Slovensku?
„Na Slovensku sa problematike migračnej politiky a prijímaniu utečencov venujeme len asi od roku 1992, teda ťažko sa môžeme porovnávať s tradičnými azylovými krajinani ako Nemecko,Veľká Británia, Francúzsko či USA alebo Austrália. V minulosti, za čias komunistického režimu, bolo bývalé Československo krajinou, ktorá utečencov skôr produkovala, než prijímala.

Napriek tomu sa na Slovensku v súvislosti s medzinárodnoprávnymi záväzkami našej krajiny podarilo v posledných rokoch vybudovať azylový systém, prijať legislatívu kompatibilnú s predpismi EÚ a zriadiť tiež sieť záchytných a pobytových utečeneckých táborov s adekvátnymi kapacitnými možnosťami. Za azylovú problematiku zo strany štátnej správy však zodpovedá predovšetkým Migračný úrad Ministerstva vnútra a Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Azylová procedúra a udelenie azylu je výlučne v kompetencii ministerstva vnútra.

Skryť Vypnúť reklamu

Inštitúcia, v ktorej pracujem ja, je medzinárodná humanitná organizácia so sídlom v Ženeve, pričom náš zastupiteľský úrad na Slovensku má skôr monitorovacie a kontrolné postavenie, dohliadame na dodržiavanie záväzkov v tejto oblasti. Nemáme rozhodovacie kompetencie vo veci udelenia azylu, skôr iba poradný hlas. Pravdaže, opakovane upozorňujeme na veľmi nízky počet udelených azylov a veľmi kriticky hodnotíme fakt, že miera udelenia azylu je v našej krajine najnižšia v Európe a predstavuje sotva 0,5-percentnú úspešnosť. Podľa názoru UNHCR Slovensko síce má azylové predpisy na úrovni európskej legislatívy, avšak spôsob implementácie týchto právnych predpisov, teda ich využitia v praxi, je mimoriadne prísny. Migračný úrad dôvodí ekonomickými možnosťami Slovenska, ktoré neumožňujú prijať a integrovať v našej krajine viac utečencov. UNHCR sa však naopak nazdáva, že vzhľadom na potrebu splácania morálneho dlhu minulosti, keď našim utečencom pomohli v iných krajinách, ako aj v zmysle koncepcie tzv. zdieľania spoločného bremena utečencov v rámci jednotlivých európskych demokratických krajín, by mohlo Slovensko poskytnúť domov viacerým utečencom s relevantným dôvodom prenasledovania.“

Skryť Vypnúť reklamu

Odkiaľ k nám prichádza najviac utečencov? A kam najviac smerujú, keďže veľká časť z nich z našich azylových táborov po čase „zmizne“.
„Spektrum krajín pôvodu žiadateľov o azyl sa rokmi mení. V čase konflitku v krajinách bývalej Juhoslávie, teda v deväťdesiatych rokoch, prevažovali utečenci z Bosny a Hercegoviny, neskôr kosovskí Albánci. Celkovo najväčšiu skupinu cudzincov žiadajúcich o azyl na Slovensku tvorili dlhodobo Afgánci, ale tiež žiadatelia o azyl z Iraku. V posledných rokoch prevažujú Čečenci, Indovia a Číňania, veľa ľudí naďalej prichádza z Pakistanu, Iránu, Bangladéšu. O azyl žiadajú aj ľudia zo Somálska, Angoly či krajín bývalého Sovietskeho zväzu.“
Nejde vo väčšine prípadov o ekonomických migrantov?
„Medzi žiadateľmi o azyl sa v posledných rokoch naozaj vyskytujú aj mnohí ekonomickí migranti. Pritom UNHCR veľmi presne rozlišuje medzi týmito kategóriami ľudí. Utečenec je človek, ktorý sa nachádza mimo územia svojej vlasti a má opodstatnené obavy z prenasledovania, a to z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, zastávania politických názorov, príslušnosti k sociálnej skupine, a ktorý sa nemôže alebo nechce vrátiť späť do vlasti (podľa Ženevskej konvencie o postavení utečenca z roku 1951).

Skryť Vypnúť reklamu

Aké sú ich najčastejšie a najväčšie problémy v azylových táboroch?
„Takmer všetci utečenci v táboroch, teda žiadatelia o azyl, sa musia vyrovnávať s hlavným problémom – odlúčením od domova, stratou svojich blízkych, rodiny i priateľov, ako aj s adaptačnými problémami v novom prostredí, v cudzej krajine. Utečenecké ženy, najmä moslimské, trpia aj v dôsledku toho, že nemajú vlastnú domácnosť, strava sa im v táboroch podáva kolektívne a nemôžu si ju sami pripravovať, čo neraz predstavovalo hlavnú náplň ich života. Mužov zas veľmi často frustruje nečinnosť, ale najmä fakt, že nemôžu ekonomicky zabezpečiť rodinu. Vari najľahšie sa adaptujú na nové podmienky deti, nájdu si nových kamarátov a neraz sú sami podporou pre svojich rodičov.“

Ako my Slováci vo všeobecnosti prijímame týchto ľudí? Sme na prisťahovalcov pripravení? Nie sme k nim nepriateľskí?
„Slováci, napriek tomu, že vo veľkej miere deklarujú kresťanský postoj a porozumenie voči ostatným ľuďom, prejavujú voči cudzincom na našom území veľmi rôznorodé postoje. Najmä staršia generácia a ľudia, ktorí neprichádzali nikdy s Afričanmi či Ázijčanmi do kontaktu, majú aj množstvo výhrad voči ich prítomnosti na Slovensku, a neraz sa stretávame aj s xenofóbnymi náladami. Xenofóbia je jednoducho povedané strach z neznámeho, strach z nepoznaného. Podľa prieskumov verejnej mienky majú naši obyvatelia najčastejšie tieto výhrady: utečenci nám prinášajú cudzie choroby, stoja náš štát veľa peňazí, berú nám pracovné príležitosti a sú zdrojom kriminality na našom území. Niektoré tieto výhrady sú do istej miery aj opodstatnené, ale nie je napríklad pravda, žeby utečenci s priznaným azylom prispievali ku kriminalite na našom území. To sa týka skôr niektorých skupín ilegálnych migrantov. Celkovo však možno povedať, že medzi Slovákmi je aj veľa ľudí, ktorí utečencom pomáhajú, alebo sa zaujímaju o to, ako by im mohli pomôcť.“

A teraz na inú tému: Chodievate na Oravu? Trávili ste tu v detstve čas? Čo pre vás tento kraj znamená?
„Na Oravu som vždy chodievala veľmi rada, najmä do Krivej, rodiska môjho drahého, žiaľ už zosnulého otca Antona Habovštiaka. Ako dieťa som často prežívala prázdniny v blízkosti starej mamy i rodiny otcovho brata Jozefa Habovštiaka. Veľmi rada si spomínam na tieto chvíle, či už na zbieranie čučoriedok, pasenie husí, výlety na Roháče, ale najmä na nesmierne srdečných a dobrých ľudí, ktorí tu žijú. Dnes už chodievam na Oravu o čosi menej a nebola som tu dlhšie najmä pre svoj nedávny ročný pracovný pobyt v Iraku a v Jordánsku. Akokoľvek, vždy si veľmi rada napríklad zalyžujem v Krivej, v Spálenej či v Habovke, ak mi to čas dovolí. A teším sa, že si azda zas v niektoré leto znovu zájdem na Roháče a navštívim iné nádherné miesta na Orave.“

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 025
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 101
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 854
  4. Po Slovensku na motorke 6 523
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 6 366
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 970
  7. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 844
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 310
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 238
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 925
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Mesačne operie práčovňa až jednu tonu prádla.

Hornooravská nemocnica patrí k jedným z mála, ktoré zariadenie na pranie vlastnej bielizne prevádzkujú. Mesačne takto spracujú až jednu tonu bielizne.


19 h
Dobré správy z MY

V tomto článku nájdete: Cukrovku úspešne liečia bez liekov. Obnovujú viac ako storočný zámok. Dva tipy na výlety s deťmi, nádherné fotky, ktoré dobyli svet a mnoho iného ;)


19 h
Staršie smetiarske auto malo viac ako 30 rokov a bolo poruchové, vymenili ho.

Novší model auta na zvoz smetí umožní okrem klasických 110-litrových nádob zbierať aj väčšie 240-litrové alebo 1100-litrové smetné nádoby.


18. jún
Natieranie zábradlia na moste v Oravskej Porube.

O dôležitú spojnicu dediny s mestom sa postarali dobrovoľníci.


18. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?