Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Prijímame len málo azylantov, voči cudzincom máme výhrady

Kým v roku 1992 sme u nás zaznamenali 87 žiadateľov o azyl, vlani ich už bolo rekordných 11 391. Ale azyl sme udelili len 15-tim žiadateľom, čo je v porovnaní s krajinami V4, kde sa počet udelených azylov pohybuje v stovkách, oveľa menej.

Nehovoriac už o Rakúsku, kde bol vlani azyl udelený takmer 5000 ľuďom. Čím sa dá vysvetliť taký malý počet udelených azylov na Slovensku?
„Na Slovensku sa problematike migračnej politiky a prijímaniu utečencov venujeme len asi od roku 1992, teda ťažko sa môžeme porovnávať s tradičnými azylovými krajinani ako Nemecko,Veľká Británia, Francúzsko či USA alebo Austrália. V minulosti, za čias komunistického režimu, bolo bývalé Československo krajinou, ktorá utečencov skôr produkovala, než prijímala.

Napriek tomu sa na Slovensku v súvislosti s medzinárodnoprávnymi záväzkami našej krajiny podarilo v posledných rokoch vybudovať azylový systém, prijať legislatívu kompatibilnú s predpismi EÚ a zriadiť tiež sieť záchytných a pobytových utečeneckých táborov s adekvátnymi kapacitnými možnosťami. Za azylovú problematiku zo strany štátnej správy však zodpovedá predovšetkým Migračný úrad Ministerstva vnútra a Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Azylová procedúra a udelenie azylu je výlučne v kompetencii ministerstva vnútra.

Skryť Vypnúť reklamu

Inštitúcia, v ktorej pracujem ja, je medzinárodná humanitná organizácia so sídlom v Ženeve, pričom náš zastupiteľský úrad na Slovensku má skôr monitorovacie a kontrolné postavenie, dohliadame na dodržiavanie záväzkov v tejto oblasti. Nemáme rozhodovacie kompetencie vo veci udelenia azylu, skôr iba poradný hlas. Pravdaže, opakovane upozorňujeme na veľmi nízky počet udelených azylov a veľmi kriticky hodnotíme fakt, že miera udelenia azylu je v našej krajine najnižšia v Európe a predstavuje sotva 0,5-percentnú úspešnosť. Podľa názoru UNHCR Slovensko síce má azylové predpisy na úrovni európskej legislatívy, avšak spôsob implementácie týchto právnych predpisov, teda ich využitia v praxi, je mimoriadne prísny. Migračný úrad dôvodí ekonomickými možnosťami Slovenska, ktoré neumožňujú prijať a integrovať v našej krajine viac utečencov. UNHCR sa však naopak nazdáva, že vzhľadom na potrebu splácania morálneho dlhu minulosti, keď našim utečencom pomohli v iných krajinách, ako aj v zmysle koncepcie tzv. zdieľania spoločného bremena utečencov v rámci jednotlivých európskych demokratických krajín, by mohlo Slovensko poskytnúť domov viacerým utečencom s relevantným dôvodom prenasledovania.“

Skryť Vypnúť reklamu

Odkiaľ k nám prichádza najviac utečencov? A kam najviac smerujú, keďže veľká časť z nich z našich azylových táborov po čase „zmizne“.
„Spektrum krajín pôvodu žiadateľov o azyl sa rokmi mení. V čase konflitku v krajinách bývalej Juhoslávie, teda v deväťdesiatych rokoch, prevažovali utečenci z Bosny a Hercegoviny, neskôr kosovskí Albánci. Celkovo najväčšiu skupinu cudzincov žiadajúcich o azyl na Slovensku tvorili dlhodobo Afgánci, ale tiež žiadatelia o azyl z Iraku. V posledných rokoch prevažujú Čečenci, Indovia a Číňania, veľa ľudí naďalej prichádza z Pakistanu, Iránu, Bangladéšu. O azyl žiadajú aj ľudia zo Somálska, Angoly či krajín bývalého Sovietskeho zväzu.“
Nejde vo väčšine prípadov o ekonomických migrantov?
„Medzi žiadateľmi o azyl sa v posledných rokoch naozaj vyskytujú aj mnohí ekonomickí migranti. Pritom UNHCR veľmi presne rozlišuje medzi týmito kategóriami ľudí. Utečenec je človek, ktorý sa nachádza mimo územia svojej vlasti a má opodstatnené obavy z prenasledovania, a to z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, zastávania politických názorov, príslušnosti k sociálnej skupine, a ktorý sa nemôže alebo nechce vrátiť späť do vlasti (podľa Ženevskej konvencie o postavení utečenca z roku 1951).

Skryť Vypnúť reklamu

Aké sú ich najčastejšie a najväčšie problémy v azylových táboroch?
„Takmer všetci utečenci v táboroch, teda žiadatelia o azyl, sa musia vyrovnávať s hlavným problémom – odlúčením od domova, stratou svojich blízkych, rodiny i priateľov, ako aj s adaptačnými problémami v novom prostredí, v cudzej krajine. Utečenecké ženy, najmä moslimské, trpia aj v dôsledku toho, že nemajú vlastnú domácnosť, strava sa im v táboroch podáva kolektívne a nemôžu si ju sami pripravovať, čo neraz predstavovalo hlavnú náplň ich života. Mužov zas veľmi často frustruje nečinnosť, ale najmä fakt, že nemôžu ekonomicky zabezpečiť rodinu. Vari najľahšie sa adaptujú na nové podmienky deti, nájdu si nových kamarátov a neraz sú sami podporou pre svojich rodičov.“

Ako my Slováci vo všeobecnosti prijímame týchto ľudí? Sme na prisťahovalcov pripravení? Nie sme k nim nepriateľskí?
„Slováci, napriek tomu, že vo veľkej miere deklarujú kresťanský postoj a porozumenie voči ostatným ľuďom, prejavujú voči cudzincom na našom území veľmi rôznorodé postoje. Najmä staršia generácia a ľudia, ktorí neprichádzali nikdy s Afričanmi či Ázijčanmi do kontaktu, majú aj množstvo výhrad voči ich prítomnosti na Slovensku, a neraz sa stretávame aj s xenofóbnymi náladami. Xenofóbia je jednoducho povedané strach z neznámeho, strach z nepoznaného. Podľa prieskumov verejnej mienky majú naši obyvatelia najčastejšie tieto výhrady: utečenci nám prinášajú cudzie choroby, stoja náš štát veľa peňazí, berú nám pracovné príležitosti a sú zdrojom kriminality na našom území. Niektoré tieto výhrady sú do istej miery aj opodstatnené, ale nie je napríklad pravda, žeby utečenci s priznaným azylom prispievali ku kriminalite na našom území. To sa týka skôr niektorých skupín ilegálnych migrantov. Celkovo však možno povedať, že medzi Slovákmi je aj veľa ľudí, ktorí utečencom pomáhajú, alebo sa zaujímaju o to, ako by im mohli pomôcť.“

A teraz na inú tému: Chodievate na Oravu? Trávili ste tu v detstve čas? Čo pre vás tento kraj znamená?
„Na Oravu som vždy chodievala veľmi rada, najmä do Krivej, rodiska môjho drahého, žiaľ už zosnulého otca Antona Habovštiaka. Ako dieťa som často prežívala prázdniny v blízkosti starej mamy i rodiny otcovho brata Jozefa Habovštiaka. Veľmi rada si spomínam na tieto chvíle, či už na zbieranie čučoriedok, pasenie husí, výlety na Roháče, ale najmä na nesmierne srdečných a dobrých ľudí, ktorí tu žijú. Dnes už chodievam na Oravu o čosi menej a nebola som tu dlhšie najmä pre svoj nedávny ročný pracovný pobyt v Iraku a v Jordánsku. Akokoľvek, vždy si veľmi rada napríklad zalyžujem v Krivej, v Spálenej či v Habovke, ak mi to čas dovolí. A teším sa, že si azda zas v niektoré leto znovu zájdem na Roháče a navštívim iné nádherné miesta na Orave.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 280
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 594
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 680
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 828
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 15 756
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 010
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 246
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 472
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 379
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 552
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ak stavebník nechce na povolenie čakať, musí pomôcť

Najviac stavebných povolení v okrese vydáva Rabča. Obecný rozpočet nestíha za domami.

Výstavba v časti Grúň.

Hern má krízovú radu aj stopovačov. Strojárne otestovali všetkých zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19. Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov.

Najlepší strelec mohol ostať v Dlhej, rozhodol sa pre Babín

Marcel Kunocha si vyskúšal všetky pozície. Najlepšie sa cíti v útoku.

Marcel Kunocha (pri lopte) strelil na jeseň 13 gólov.

Chceme, aby mali mladí futbalisti pamiatku

Po skvelých odozvách z minulých rokov sme sa opäť rozhodli spustiť obľúbenú rubriku Predstavujeme futbalové nádeje.

Ukážka z minulých rokov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Už ste čítali?