Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Prijímame len málo azylantov, voči cudzincom máme výhrady

Kým v roku 1992 sme u nás zaznamenali 87 žiadateľov o azyl, vlani ich už bolo rekordných 11 391. Ale azyl sme udelili len 15-tim žiadateľom, čo je v porovnaní s krajinami V4, kde sa počet udelených azylov pohybuje v stovkách, oveľa menej.

Nehovoriac už o Rakúsku, kde bol vlani azyl udelený takmer 5000 ľuďom. Čím sa dá vysvetliť taký malý počet udelených azylov na Slovensku?
„Na Slovensku sa problematike migračnej politiky a prijímaniu utečencov venujeme len asi od roku 1992, teda ťažko sa môžeme porovnávať s tradičnými azylovými krajinani ako Nemecko,Veľká Británia, Francúzsko či USA alebo Austrália. V minulosti, za čias komunistického režimu, bolo bývalé Československo krajinou, ktorá utečencov skôr produkovala, než prijímala.

Napriek tomu sa na Slovensku v súvislosti s medzinárodnoprávnymi záväzkami našej krajiny podarilo v posledných rokoch vybudovať azylový systém, prijať legislatívu kompatibilnú s predpismi EÚ a zriadiť tiež sieť záchytných a pobytových utečeneckých táborov s adekvátnymi kapacitnými možnosťami. Za azylovú problematiku zo strany štátnej správy však zodpovedá predovšetkým Migračný úrad Ministerstva vnútra a Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Azylová procedúra a udelenie azylu je výlučne v kompetencii ministerstva vnútra.

Skryť Vypnúť reklamu

Inštitúcia, v ktorej pracujem ja, je medzinárodná humanitná organizácia so sídlom v Ženeve, pričom náš zastupiteľský úrad na Slovensku má skôr monitorovacie a kontrolné postavenie, dohliadame na dodržiavanie záväzkov v tejto oblasti. Nemáme rozhodovacie kompetencie vo veci udelenia azylu, skôr iba poradný hlas. Pravdaže, opakovane upozorňujeme na veľmi nízky počet udelených azylov a veľmi kriticky hodnotíme fakt, že miera udelenia azylu je v našej krajine najnižšia v Európe a predstavuje sotva 0,5-percentnú úspešnosť. Podľa názoru UNHCR Slovensko síce má azylové predpisy na úrovni európskej legislatívy, avšak spôsob implementácie týchto právnych predpisov, teda ich využitia v praxi, je mimoriadne prísny. Migračný úrad dôvodí ekonomickými možnosťami Slovenska, ktoré neumožňujú prijať a integrovať v našej krajine viac utečencov. UNHCR sa však naopak nazdáva, že vzhľadom na potrebu splácania morálneho dlhu minulosti, keď našim utečencom pomohli v iných krajinách, ako aj v zmysle koncepcie tzv. zdieľania spoločného bremena utečencov v rámci jednotlivých európskych demokratických krajín, by mohlo Slovensko poskytnúť domov viacerým utečencom s relevantným dôvodom prenasledovania.“

Skryť Vypnúť reklamu

Odkiaľ k nám prichádza najviac utečencov? A kam najviac smerujú, keďže veľká časť z nich z našich azylových táborov po čase „zmizne“.
„Spektrum krajín pôvodu žiadateľov o azyl sa rokmi mení. V čase konflitku v krajinách bývalej Juhoslávie, teda v deväťdesiatych rokoch, prevažovali utečenci z Bosny a Hercegoviny, neskôr kosovskí Albánci. Celkovo najväčšiu skupinu cudzincov žiadajúcich o azyl na Slovensku tvorili dlhodobo Afgánci, ale tiež žiadatelia o azyl z Iraku. V posledných rokoch prevažujú Čečenci, Indovia a Číňania, veľa ľudí naďalej prichádza z Pakistanu, Iránu, Bangladéšu. O azyl žiadajú aj ľudia zo Somálska, Angoly či krajín bývalého Sovietskeho zväzu.“
Nejde vo väčšine prípadov o ekonomických migrantov?
„Medzi žiadateľmi o azyl sa v posledných rokoch naozaj vyskytujú aj mnohí ekonomickí migranti. Pritom UNHCR veľmi presne rozlišuje medzi týmito kategóriami ľudí. Utečenec je človek, ktorý sa nachádza mimo územia svojej vlasti a má opodstatnené obavy z prenasledovania, a to z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, zastávania politických názorov, príslušnosti k sociálnej skupine, a ktorý sa nemôže alebo nechce vrátiť späť do vlasti (podľa Ženevskej konvencie o postavení utečenca z roku 1951).

Skryť Vypnúť reklamu

Aké sú ich najčastejšie a najväčšie problémy v azylových táboroch?
„Takmer všetci utečenci v táboroch, teda žiadatelia o azyl, sa musia vyrovnávať s hlavným problémom – odlúčením od domova, stratou svojich blízkych, rodiny i priateľov, ako aj s adaptačnými problémami v novom prostredí, v cudzej krajine. Utečenecké ženy, najmä moslimské, trpia aj v dôsledku toho, že nemajú vlastnú domácnosť, strava sa im v táboroch podáva kolektívne a nemôžu si ju sami pripravovať, čo neraz predstavovalo hlavnú náplň ich života. Mužov zas veľmi často frustruje nečinnosť, ale najmä fakt, že nemôžu ekonomicky zabezpečiť rodinu. Vari najľahšie sa adaptujú na nové podmienky deti, nájdu si nových kamarátov a neraz sú sami podporou pre svojich rodičov.“

Ako my Slováci vo všeobecnosti prijímame týchto ľudí? Sme na prisťahovalcov pripravení? Nie sme k nim nepriateľskí?
„Slováci, napriek tomu, že vo veľkej miere deklarujú kresťanský postoj a porozumenie voči ostatným ľuďom, prejavujú voči cudzincom na našom území veľmi rôznorodé postoje. Najmä staršia generácia a ľudia, ktorí neprichádzali nikdy s Afričanmi či Ázijčanmi do kontaktu, majú aj množstvo výhrad voči ich prítomnosti na Slovensku, a neraz sa stretávame aj s xenofóbnymi náladami. Xenofóbia je jednoducho povedané strach z neznámeho, strach z nepoznaného. Podľa prieskumov verejnej mienky majú naši obyvatelia najčastejšie tieto výhrady: utečenci nám prinášajú cudzie choroby, stoja náš štát veľa peňazí, berú nám pracovné príležitosti a sú zdrojom kriminality na našom území. Niektoré tieto výhrady sú do istej miery aj opodstatnené, ale nie je napríklad pravda, žeby utečenci s priznaným azylom prispievali ku kriminalite na našom území. To sa týka skôr niektorých skupín ilegálnych migrantov. Celkovo však možno povedať, že medzi Slovákmi je aj veľa ľudí, ktorí utečencom pomáhajú, alebo sa zaujímaju o to, ako by im mohli pomôcť.“

A teraz na inú tému: Chodievate na Oravu? Trávili ste tu v detstve čas? Čo pre vás tento kraj znamená?
„Na Oravu som vždy chodievala veľmi rada, najmä do Krivej, rodiska môjho drahého, žiaľ už zosnulého otca Antona Habovštiaka. Ako dieťa som často prežívala prázdniny v blízkosti starej mamy i rodiny otcovho brata Jozefa Habovštiaka. Veľmi rada si spomínam na tieto chvíle, či už na zbieranie čučoriedok, pasenie husí, výlety na Roháče, ale najmä na nesmierne srdečných a dobrých ľudí, ktorí tu žijú. Dnes už chodievam na Oravu o čosi menej a nebola som tu dlhšie najmä pre svoj nedávny ročný pracovný pobyt v Iraku a v Jordánsku. Akokoľvek, vždy si veľmi rada napríklad zalyžujem v Krivej, v Spálenej či v Habovke, ak mi to čas dovolí. A teším sa, že si azda zas v niektoré leto znovu zájdem na Roháče a navštívim iné nádherné miesta na Orave.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 356
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 610
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 784
  4. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 524
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 516
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 178
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 307
  8. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 298
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 161
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 997
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Už čoskoro budeme môcť ísť vonku iba s negatívnym testom

Vláda predĺžila zákaz vychádzania, celoslovenský skríning potrvá deväť dní.

Takto sa bavil odberový tím počas prestávok v Pribiši počas celoplošného testovania v jeseni 2020.

Pesničky si písala už ako desaťročná, teraz sa ich rozhodla nahrať

Neúspechu sa už Janka Glovaťáková z Oravskej Polhory nebojí.

Pri nahrávaní.

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Ubehlo 25 rokov, ako sa v Zubrohlave začala volejbalová tradícia

Na úvodný ročník turnaja sa prekvapivo prihlásili tri ženské družstvá a päť mužských.

Jozef Zemančík starší preberá trofej pre víťaza prvého ročníka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Už ste čítali?