Článok pokračuje pod video reklamou
Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne a piaristickom gymnáziu v Nitre pokračoval v nadobúdaní ďalšieho vzdelania na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pracovne najprv na Psychotechnickom ústave, no najväčšiu časť svojej aktívnej činnosti - vyše tridsať rokov - na Výskumnom ústave experimentálnej psychológie SAV. Ešte do konca minulého školského roka prednášal na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Kritické päťdesiate roky 1951 – 1955 prežil vo Výskumnom ústave pre stavebníctvo.
Prof. PhDr. Jozef Daniel, DrSc, začal u nás ako jeden z prvých rozvíjať psychológiu práce, inžiniersku psychológiu a ergonometriku. Organizoval a viedol výskumy psychickej záťaže v najrôznejších povolaniach, najmä u učiteľov, žiakov, no aj v robotníckych povolaniach, v športových disciplínach a podobne. Výsledky boli veľmi dôležité z hľadiska optimalizácie pracovných procesov, bezpečnosti práce, výučby jednotlivých povolaní a prípravy mladých adeptov na rôzne profesie. Z tejto oblasti je autorom 180 vedeckých prác, z toho 25 v zahraničí. Je autorom a spoluautorom siedmich monografií a vyše sedemdesiatich odborných štúdií i niekoľkých skrípt pre vysokoškolákov. Bol pozvaný prednášať na mnohé európske konferencie a sympóziá najmä v Amsterodame, Mníchove, v Štrasburgu, Verone, Moskve, Lipsku, v Berlíne, Varšave, Vyšegrade, vo Varne v Grazi i v Ledyard (USA). Za svoju prácu bol odmenený mnohými vyznamenaniami a medailami od domácich a najmä zahraničných vedeckých inštitúcií. Z nich hodno spomenúť najmä zlatú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, dve prémie Slovenského literárneho fondu za najlepšie knihy, prémiu podpredsedov akadémií za medzinárodnú spoluprácu, plaketu E. Wundta, udelenú Nemeckou psychologickou spoločnosťou atď. Bol členom viacerých domácich a zahraničných asociácií a vedeckých rád, z ktorých je najvýznamnejšou menovanie za člena a korešpondenta International Commision of Occupational Health z roku 1985. Okrem toho bol viac rokov predsedom Slovenskej psychologickej spoločnosti SAV a v roku 1992 bol zvolený za člena Asociácie českých psychológov práce a organizácie.
Všetky tieto úspechy dosiahol Prof. Dr. Jozef Daniel, DrSc vďaka svojej cieľavedomej a systematickej práci, osobnej disciplíne i vyrovnanému rodinnému životu a opore manželky Emílie. Svojho oravského koreňa sa držal celý život od študentských čias. Mal rád a vážil si svojich rodičov, jednoduchých, ale veľmi čestných roľníkov, ktorým neprestal pomáhať na poli ani vtedy, keď už bol vo vysokých vedeckých kruhoch. Tak sme ho vídavali kráčať neraz, keď viedol zapriahnuté voly do drabiňáka či hnojáka cez dedinu. Nehanbil sa vziať do ruky bič, ani volskú retiazku. Spolu s rodinou si postavil pri vstupe do Krivskej doliny malý dom, kde trávil každý rok niekoľko týždňov medzi svojimi. Veľkú pozornosť venoval svojim príbuzným i rovesníkom a samozrejme prírode a jej známym zákutiam. Tak viedol aj svojich synov a vnukov. Pri jeho stykoch s rodákmi nikdy nekričal z neho európsky vedec a nevystavoval na obdiv svoju prácu, ktorej by aj tak málokto rozumel. Bol taký, aký bol, tam kde treba a medzi svojimi spolunažíval tak ako nažívali oni. Vždy bol verný svojmu náboženskému presvedčeniu.
Takto nám z Krivej opäť odišiel jeden z odchovancov pôsobenia známeho katolíckeho kňaza, publicistu a prekladateľa, no najmä výnimočného organizátora duchovného i hospodárskeho života v obci a neskoršie kanonika Viktora Milana a ním inštalovaných sestier Kongregácie Sv. Kríža, ktoré aj jeho viedli v škole ku vzdelaniu. Odchádza opäť jeden z predvojnovej generácie, ďalší z tých, ktorí sa hlboko a dobre zapísali do vedeckého života nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Clivo nám je za jeho stopami a ja neviem, či dokážeme za nimi kráčať.
