Článok pokračuje pod video reklamou
Najprv bola zábava – opekačka s kamarátmi na brehu rieky Orava. Jediný, vtedy trojročný syn Chovancovcov, Marcel sa hral s rovesníkmi na brehu. Všade vôkol veselá vrava, smiech... A zrazu šok. Marcelko sa pošmykol a spadol do rieky. Všetci dospelí na krik pribehli, viacerí skočili do rozbúrenej vody.
„V prvom momente som Marcelka videl vo vode. Neváhal som a rýchlo som skočil do mútnej Oravy. Už-už som sa k nemu blížil, keď ho jedna vlna schovala pod hladinou. Asi ho stiahla ku dnu,“ opisoval prvé tragické chvíle otec Vladimír.
Boj o chlapca pokračoval. Trval však neskutočných 5 minút. Napokon ho vytiahli z vody. No, boj sa neskončil. Chlapček nedýchal. Otec mu rýchlo poskytol resuscitáciu. Ale nik si nebol istý, či Marcela oživí. „Keď otvoril očká, myslela som si, že je to zázrak. Bola som neskonale šťastná,“ vyrozprávala nám svoje pocity matka Elena, ktorá v čase tragédie utekala popri brehu a chlapom ukazovala, kde vlny unášajú jej dieťa.
Marcelko sa nakoniec dostal do lekárskych rúk a rodičia sa po čase dozvedeli ďalšiu jóbovú zvesť – ich dieťa síce žije, ale... je v kóme. A svet mladých manželov sa zmenil od základu. Elena, len pár mesiacov zamestnaná, bola nútená svoju prácu opustiť, lebo sa musela starať o svojho syna. Vladimír si musel zvyknúť na to, že Marcelko je medzi nimi, ale nemôže ho učiť hrať futbal, starí rodičia zase na to, že nezačujú jeho smiech.
„Kým toto nešťastie nepostihlo môjho syna, myslel som si, že kóma je len jedna – chorý človek leží na nemocničnej posteli, zo všetkých strán z neho „vyliezajú“ hadičky, napojený je na prístroje... Teraz viem, že je viacero druhov kóm. Jednu z nich má náš syn už tretí rok. Leží doma, má otvorené očká, určite vníma náš hlas, no nie je ako ostatné šesťročné deti. Prakticky celé dni preleží,“ vykladá so smútkom v hlase Vladimír.
Marcelko dostáva len rozmixovanú stravu pomocou hadičky rovno do žalúdka. Vraj badať na ňom snahu povedať slovko-dve. „S mojou pomocou už urobí aj niekoľko krokov. Sme presvedčení, že robí jasné pokroky, aj keď lekári počas pravidelných kontrol tvrdia, že jeho stav je nezmenený. Začali sme s ním chodiť za jednou liečiteľkou do Habovky. Bylinkové masti, čaje, kúpele mu pomáhajú, tá dobrá žena mu na diaľku posiela energiu. Urobili by sme všetko pre to, aby sa jeho stav zlepšil. Veď práve pre to som odišla z práce – ak sa len trochu dá, svojmu synovi chcem pomôcť a pomáham mu“ tvrdí pani Elena.
A aké plány si dáva mladá rodina do budúcnosti? Všetko je vraj podriadené synovi, aby sa mu čo najviac darilo, aby „vstal“ z kómy, ktorá je pre všetkých príťažou. No pekné na tejto rodine je, že sa nepoddáva osudu, že bojuje a ako Elena a Vladimír tvrdia, keďže sú veriaci, nad vodou ich drží ich viera, presvedčenie, že raz mama bude ofukovať rozbité kolená svojho syna opierajúceho sa o nový bicykel, že otec ho naučí hrať futbal, starý otec vyrezávať píšťalku a stará mama mu upečie tie najsladšie buchty na svete.
A ako to bolo s tou poisťovňou? Allianz venoval chlapcovi 50 000 Sk. Omylom však poslal 100 000. Keď zistil, v akej situácii sa rodina nachádza, nežiadal omylom navýšenú sumu ich späť...
