Medzinárodný úspech polhorských folkloristov

A to aj napriek obrovskej konkurencii ďalších 29 snímok z 15 rozhlasových staníc európskych štátov (napr. Írsko, Dánsko, Srbsko a Čierna Hora, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Fínsko, Ukrajina, Česko, Rakúsko, Poľsko, atď.). Režisér Slovenského rozhlasu, Rádia Regina Banská Bystrica Juraj Dubovec dal nahrávke spevu Margity Kurákovej v doprovode huslí Ľudovíta Borovku a gájd Františka Skurčáka názov Piesne spod Babej Hory.

Za Polhorčanmi podľa rozhodnutia medzinárodnej poroty skončila na druhom mieste nahrávka Radia Novi Sad – Radio Television a na treťom nahrávka Polish Radia.
Margita Kuráková, Ľudovít Borovka a František Skurčák získali okrem toho aj osobitnú cenu Folklórnej únie na Slovensku za štýlovú interpretáciu. Ocenenia pre Polhorčanov prebral režisér a producent nahrávky Juraj Dubovec na slávnostnom koncerte v sobotu 19. marca v Bratislave a príde im ich odovzdať osobne do rodnej obce.
Traja oravskí interpreti boli veľmi blízko aj k hlavnej cene, Veľkej Grand Prix. O jej udelení sa rozhodovalo medzi víťazmi dvoch kategórií, a to pôvodným folklórom a folklórom z dielne profesionálnych skladateľov a interpretov. „Aj v tejto „baráži“ mali oravskí interpreti veľkú šancu na úspech,“ povedal Juraj Dubovec. „Medzinárodná porota však napokon s najtesnejším výsledkom hlasovania 6:5 rozhodla v prospech belgického víťaza kategórie B. Z toho je jasné, že s folkloristami z Oravskej Polhory sme boli rovnocennými konkurentmi víťazom kategórie, v ktorej účinkujú profesionálne školení interpreti a nahrávky komponujú skladatelia.“

Grand Prix Svetozára Strainu vyhlasuje raz za dva roky Slovenský rozhlas v spolupráci s európskymi rozhlasovými stanicami. Poda predsedu poroty Oskára Elscheka: „To, čo počuje porota na Prix a potom aj poslucháči zúčastnených krajín z éteru, nie je výsledkom úsilia niekoľkých zapálených či čudáckych lokálnych alebo regionálnych aktérov, ale odpoveďou na výzvu, s ktorou sa stále naliehavejšie obracia na všetky národy, vlády a štáty sveta UNESCO.“
Vemi výstižne to povedala šéfredaktorka Rádia Devín G. Rothmayerová: „Hudobný folklór je ako ponorná rieka – hoci niekedy sa stráca zo zemského povrchu, jej prítomnos potvrdzuje bohaté kvetenstvo, zásobované životodarnou silou z hbky. Podobne je to s hudobným folklórom – zostáva zásadnou studou, do ktorej chodíme naiera, ke chceme vidie pravos, originalitu, odvahu a nezniitenos. Svetozár Straina mal schopnos, ktorú pridelia sudiky iba vyvoleným: dokázal zachyti tóny ponornej rieky udovej hudby a dokázal ich tlmoi i na storaký nový spôsob. A keže bol vyvoleným, iba krátky as pobudol s nami na tejto zemi. No v jeho stopách kráajúc, pokúšame sa nestrati ni a spriada osnovu kultúry nášho národa spolu s národmi iných európskych krajín. Veríme, že cez toto isté plátenko precedíme nápoj, ktorý nám zachutí, oblaží a osvieži.“

A prečo siahol Juraj Dubovec práve po folklóre spod Babej hory?
„Oravská Polhora je z hudobno-folklórneho hľadiska vzácnou obcou. Spevácke a inštrumentálne prejavy sa v nej, najmä vďaka tradíciám v niekoľkých miestnych rodoch, až dodnes kontinuálne zachovali v temer rovnakej podobe, aká bola súčasťou života obce už od začiatku minulého storočia. Vplyvom nových komunikačných možností sa síce repertoár odvtedy trochu rozšíril, všetky charakteristické znaky interpretácie však zostali zachované. Patrí k nim miestne goralské nárečie, energický hrdelný spôsob spevu a najmä: historicky jedna z najstarších foriem hudobného zoskupenia - gajdy a husle. To v živej autentickej podobe nikde na Slovensku v tradičnej kultúre už nenájdeme. Miestne dvojzvukové gajdy s mohutným hukom patria z hľadiska typovej konštrukcie k najstarším aj v celoeurópskom kontexte. Od polovice minulého storočia ich vyrábal a vynikajúco na nich hral najmä nedávno zosnulý Jozef Zboroň. On bol prirodzenou vedúcou osobnosťou, vzorom aj pre ďalších výrobcov gájd v okolí – najmä v neďalekom Sihelnom – a muzikantom, pri ktorom sa vždy stretávali najlepší miestni speváci, tanečníci a hudobníci.“

V takomto prostredí vyrastala a neskôr s ním dlhé roky účinkovala dnes 62-ročná dcéra Jozefa Zboroňa - Margita Kuráková, vynikajúca a originálna speváčka. Pozná a spieva všetky miestne piesne, od ťahavých lúčnych cez piesne na rodinné príležitosti až po bohatý tanečný repertoár. Malou vzorkou jej žánrovo širokého repertoárového záberu je aj nahrávka, ktorá si získala porotu na Grand Prix. Na mnohých svadbách, tancovačkách, ale aj vystúpeniach na folklórnych podujatiach s Jozefom Zboroňom hrával aj 64-ročný huslista Ľudovít Borovka. František Skurčák, 46-ročný gajdoš sa priženil do rodiny ďalšieho výborného gajdoša J. Fernézu zo Sihelného, hrať sa naučil od neho. Miesto v zoskupení zaujal po smrti Jozefa Zboroňa.