Článok pokračuje pod video reklamou
nulého života... Nech je to tak alebo onak, stále platí jedno – zdravotne postihnutí nemajú ľahký život, ale ťažko sa žije aj tým, ktorí sa o nich starajú.
Do bodky to platí aj v prípade rodiny Kozákovej zo Zázrivej. Veď 36-ročný Ladislav má od 13 rokov problémy s chôdzou i chrbticou. Vraj detská obrna. Priebeh choroby však naznačuje niečo iné. Čo? V tom si nie sú istí ani lekári. Zhodnú sa vraj len v jednom – je to nevyliečiteľné. Laco sa zamladi učil dobre, aj sa vyučil za elektrikára. Len tú svoju robotu nemôže vykonávať. Najprv chodil o jednej, potom o dvoch francúzskych barlách, teraz sa už pohybuje len s pomocou invalidného vozíka. „Viete, koľko s ním je niekedy roboty? Keď náhodou, povedzme pri prechádzaní z vozíka na kuchynskú stoličku, spadne, neraz ho dcéra ťahá po zemi aj niekoľko metrov, aby sa mohol posadiť na posteľ a znovu sa pokúsil vysadnúť na vozík. Trvá to aj pol hodiny, hotové utrpenie,“ dozvedáme sa od jeho matky Viktórie, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Ani ona to však nemá jednoduché. Pred štyrmi rokmi jej zomrel manžel Miloslav a aj ona má zdravotné problémy. Treba sa o ňu starať. Do roboty nemôže ísť ani náhodou, takže peňazí v rodine nikdy nie je dosť. O oboch sa teda stará Ladislavova sestra Antónia Kazíková. „Je to zložité. A ešte aby sme sa vyznali vo všetkých sociálnych zákonoch. Neraz nevieme, či sme správne napísali nejakú žiadosť, niekedy ani len to, že na niečo mám nárok ja ako opatrovateľka dvoch zdravotne postihnutých, či na čo majú nárok oni sami,“ hovorí Antónia.
Ladislav trávi väčšinu dňa na vozíku. Sem-tam si niečo prečíta, no väčšinu dňa presedí pri televíznej obrazovke. Mohol by ísť aj von, ale... „Chceli sme, aby mu štát prispel na kúpu auta, pretože to naše sa pomaly rozpadá. Vraj naň nemá nárok. Príspevok na auto je určený len pre tých, ktorí pracujú. Tak nám napadlo, že by mu veľmi pomohol elektrický invalidný vozík. Veď ja už ho veľmi nepotlačím, sama som odkázaná na pomoc dcéry. A keď ona príde, má s nami toľko roboty, že nemá čas voziť brata na prechádzky,“ vysvetľuje Viktória Kozáková.
Ale aj na odsúhlasenie poukazu pre vydanie elektrického invalidného vozíka, ktorý stojí najmenej 200 tisíc korún, sú presne stanovené pravidlá, napríklad značné postihnutie dolných, ale aj horných končatín. A pán Ladislav vraj stanovené kritériá nespĺňa. Takže rodine Kozákovcov ostáva len jedno – spoliehať sa na ochotu dobrých ľudí, sponzorov, ktorí by im prispeli na kúpu elektrického vozíka, aby život Ladislava bol aspoň o čosi znesiteľnejší. Nájdu sa?
