Vtedy dostali za kilogram najviac 80 Sk, toho roku sa cena vyšplhala „až“ na 87 korún. No keďže najväčšie sviatky kresťanského sveta sú tento rok o dva týždne skôr ako pred rokom, ba dokonca o tri týždne skôr ako v roku 2003, jahniatka sú oveľa menšie ako v predveľkonočnom čase po iné roky. Namiesto priemernej váhy 15 kg dosahujú priemerne 10 – 12 kg. A okrem toho s cenou svoje urobila aj extrémne silná koruna, oslabujúca až v závere minulého týždňa.
V nedeľu a dnes opustili Oravu posledné mliečne jahňatá, expedované na taliansky trh. Kamióny so živým nákladom putovali už dva týždne do sabinovského mäsokombinátu, jedného z dvoch, ktoré majú oprávnenie na porážku jahniat a vývoz jahňaciny do krajín EÚ. Vlastníkmi bitúnku sú zo šesťdesiat percent práve najväčší konzumenti jahňaciny v Európe – Taliani. Mäso zo Sabinova pokračuje v ceste na taliansky trh. Počas celého minulého týždňa expedovali jahňatá družstevníci z okresov Tvrdošín a Námestovo, medzi poslednými nakladali ešte cez víkend niektorí dolnooravci, v nedeľu aj družstevníci z Trstenej. Od spokojnosti s dobrým obchodom však majú všetci poriadne ďaleko. Veď v roku 2002 ešte jahňatá predávali za 110 – 115 Sk! Pritom tržba z tohoto jarného obchodu predstavuje pre ovčie farmy na Orave zhruba tretinu celoročného príjmu.
Ako nám povedal Martin Havrila, vedúci ovčej farmy v Brezovici, patriacej PD Trsteník v Trstenej, 500 jahniat predali medzi prvými, druhú várku si nechávali na poslednú chvíľu, aby jahňatá čo najviac podrástli. Pre rozšírenie vlastného stáda si ponechajú približne 250 jahniat. Pred expedíciou ešte jahniatka dostávajú „piercing“ na uši – družstevníci musia každé z nich označiť evidenčným číslom, dokladovo zaregistrovať, až potom môže ísť zviera na expedíciu. Náročná evidencia je nutná kvôli zdravotnej bezpečnosti. Pri laboratórnom vyhodnotení vzoriek z náhodne vybraných zvierat (vyšetruje sa hlava) sa potom dá ľahko určiť pôvod aj rodokmeň. V prípade zistenia ochorenia sa následne ľahšie zamedzí jeho ďalšiemu prenosu.
„Už v druhom marcovom týždni sme začali dojiť. Mlieko stíhame zatiaľ spracovávať sami,“ hovorí Martin Havrila. „Máme certifikát na výrobu vlastného údeného ovčieho syra Skorušina. Na Orave majú podobný certifikát na spracovanie ovčieho mlieka na finálny výrobok okrem nás len na farme v Malatinej. Ide o regionálnu špecialitu. Syr je totiž vyrobený z nepasterizovaného ovčieho mlieka, takže do bežnej obchodnej siete ho nemôžeme dodávať.“
Aj keď v krajinách Európskej únie s najvyššou spotrebou jahňaciny dopyt po nej pomaličky klesá, tieto krajiny stále nedokážu samy nasýtiť trh, najmä počas veľkého náporu v období veľkonočných sviatkov. Preto sú nútené približne 30 % svojej spotreby pokrývať dovozom z krajín, kde má síce ovčiarstvo tradíciu, ale spotreba jahňaciny je minimálna. Medzi ne patrí aj Slovensko.