Dole schodmi (ne)dobrovoľne kotúľajúci sa sused

Pôvodcom neprimeraného hluku takmer o polnoci bol Vojtech bývajúci v jednej sídliskovej bytovke o poschodie vyššie. A Vojtech, o tridsaťpäť rokov mladší ako zranený muž, bol ten, ktorý nakoniec stál pred senátom okresného súdu, kde sa zodpovedal za trestný čin ublíženia na zdraví.
Ako sa to všetko začalo? Vojtech vraj bol odmala problematické dieťa. Vyvyšoval sa nad deťmi v materskej škole, neviniatkom nebol ani v základnej škole. Navyše, pravdu musel mať aj pri hraní sa. A ak ju nemal, nakoniec si ju vydobyl pomocou pästí a kopancov. Najintenzívnejšie sa jeho agresívne správanie prejavovalo na strednej škole. Vedeli o tom spolužiaci, svoje si sem-tam vytrpeli, aj keď len v podobe agresívneho, slovného vystupovania, i pedagógovia.
Najhoršie na tom všetkom bolo to, že jeho rodičia si za žiadnu cenu nechceli priznať, že ich syn je pre svoje okolie neraz nebezpečný. Na každú sťažnosť rodičov napadnutých detí či pedagógov zo školy reagovali rovnako – náš Vojtech by to neurobil, takto sa on nikdy nespráva. Vraj aj pre ich zvláštny postoj Vojtech nakoniec síce s trojkami, ale zmaturoval.

Robotu si však nenašiel. Rodičia mu naďalej dávali vreckové, živili ho a Vojtech len rozmýšľal, kde by zarobil nejakú tú korunku navyše. Raz pomohol pri vykladaní vagónov, veď sily mal dosť, inokedy zase známemu pri upratovaní pivnice. Nakoniec sa objavil s dlhými doskami pred bytovkou a postupne ich vynášal do svojej izby na druhom poschodí. A pustil sa do výroby jednoduchých paliet. V krčme sa totiž dohodol s jedným podnikateľom, že mu ich bude dodávať. To, že ich musel spájať pomocou klincov, mu vôbec neprekážalo. Kašľal aj na to, aký mali susedia názor na to, že si z izby urobil stolársku dielňu. A keďže spával mnohokrát až do poludnia, potom sa flákal po meste, na robotu mu mnohokrát ostávala len hlboká noc, počas ktorej sa po bytovke rozliehalo búchanie kladiva do klincov.

A práve tento zvuk bol príčinou polnočnej „návštevy“ suseda. On na súde tvrdil, že Vojtech do neho strčil a spôsobené zranenia utrpel pádom zo schodov. Vojtech sa bránil tvrdením, že sa ho ani nedotkol, urobil len krok smerom k susedovi, ten zaspätkoval a padol dole schodmi bez jeho pričinenia. Sanitku si vraj zavolal sám, takže až tak zle sa mu nestalo.
Súd mal ťažkú úlohu, pretože nemal na základe čoho objektivizovať protichodné tvrdenia. Svedkovia sa objavili až po páde suseda zo schodov. A keďže Vojtechovi rodičia sa finančne vyrovnali so susedom za spôsobenú zdravotnú ujmu, aj keď ich syn vraj bol vinný len tým, že v noci rušil nočný pokoj, nakoniec bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní deviatich mesiacov.