Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Oprášili vedomosti starých otcov

Erdútka – niekdajšia drevorubačská obec, ktorej celá história sa spájala s lesom. Aj keď časom a postupnou industrializáciou okolia toto puto zoslablo, nepretrhlo sa celkom. Lesníctvo a poľovníctvo má v dedine so súčasným názvom Oravská Lesná naďalej siln

ú pozíciu. Určite aj vďaka lesu oddaným a húževnatým chlapom na tunajšej Lesnej správe Paráč. V piatok 11. marca za nimi prišli dokonca kolegovia z Poľska – až z okolia Bialsko-Bialej a Katovíc – aby sa podučili lacnému a efektívnejšiemu zimnému prikrmovaniu zveri.

„Hoci v zime rozvezieme do krmelcov tony sena a jadrového krmiva, nedokážeme sa vyhnúť škodám, ktoré zver napácha na lesnom poraste ohryzávaním a odhryzávaním. Neradi to priznávame, ale sú stále dosť značné,“ priznal Wieslaw Tomecki, zástupca Rady lesníctva z Katovíc. „Každú možnosť naučiť sa, ako tieto škody znížiť – a predseda poľovného združenia Sczerk Vojtech Dobija, ktorý toto všetko inicioval, nám tvrdil, že tu sa to naučiť môžeme - iba uvítame.“
Po krátkom zvítaní sa jedenástka Poliakov s riaditeľom Lesov SR, OZ Námestovo Jozefom Herudom, zástupcami Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne a pracovníkmi LS Paráč pobrala do výrobne krmiva. Tam za pomoci dvoch jednoduchých strojov – štiepkovača a šrotovníka – vzniká zmes, na receptúre ktorej chlapi z Oravskej Lesnej pracovali sedem rokov. Jej zloženie, proces výroby a využitie si však nenechávajú pre seba, budú len radi, keď prinesie úžitok aj iným. „Zvieratá nepoznajú hranice,“ hovorí Anton Kondela, technik LS Paráč. „Podmienky na slovenskej aj poľskej strane hranice majú približne rovnaké, až na to, že poľská klíma im v zime vyhovuje viac, je miernejšia.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto sme si povedali, že aj kolegovia z Poľska by zužitkovali výsledok našej práce. Sú to vlastne len oprášené vedomosti starých otcov. Ak totiž zver v zime aj dostane kvalitné jadrové a objemové krmivo, chýbajú jej látky, ktoré prirodzene potrebuje. Tie získa poškodzovaním „našich“ drevín. Rozmýšľali sme, testovali, zisťovali, čo zver najradšej a najviac obhrýza. Skúšali sme rôzne pomery čečiny, ohryzových drevín, sena, letniny a jadra. Zmes sme rezali a šrotovali. Správny pomer sme mohli hodnotiť jedine pozorovaním. To chce svoj čas a obrovskú trpezlivosť.“
LS Paráč obhospodaruje revír s rozlohou viac ako 4 000 ha. Jelenia a srnčia zver je v týchto dňoch veľmi vyčerpaná a drží sa hlavne v okruhu približne 200 m okolo krmelcov.

„Krmelce napĺňame pravidelne každý druhý deň,“ hovoria chlapi, nakladajúc do žľabu kŕmnu zmes. Sena je ešte dostatok. „Ak do jednej-druhej nestihneme prísť, zvieratá nás už vyzerajú. Teraz nás je tu veľa, zľakli sa,“ vysvetľujú chlapi fakt, že počas našej návštevy krmelca uprostred lesov a dvojmetrových závejov nevidíme ani jedného jeleňa či srnu. „Pozrite sa, aké tory si sem vyšliapali. Po nich sem prechádzajú celé rúdele (čriedy), pekne kus za kusom, aby sa v hlbokom snehu nevyčerpali ešte viac.“ Napokon sa nám jednu čriedu jeleňov predsa len podarilo uzrieť, keď sme v džípe obchádzali iný krmelec.
Výhodou kŕmnej zmesi je, že poľovníci môžu do nej pridávať aj iné prímesi: liečivá proti parazitom či fosfor z jedle, podporujúci rast parožia. Jedno nám však neschádza z mysle: ak sú zvieratá takto sústredené, nestávajú sa ľahkou korisťou vlkov? Veď poľovníci na Orave tvrdia, že sú premnožené (hoci ochranári majú na to iný názor) a na zver striehne stále viac hladných krkov. Lesňania i Poliaci sa zhodujú v jednom: aj keď stavy vlkov naozaj rastú, zver v čriedach sa proti nim dokáže účinne brániť.

Skryť Vypnúť reklamu

„Keď sme sem išli, čakali sme, že nájdeme nejakú malú výrobňu granulátu, či niečoho podobného supermoderného a drahého,“ priznal na záver Tadeusz Pielak z Krajskej loveckej rady v Bialsko-Bialej. „Príjemne nás prekvapila jednoduchosť a dostupnosť prípravy kŕmnej zmesi z bežných surovín. Ak sa aj nám podarí s jej využitím znížiť škody, dnešný deň sa nám ohromne vyplatil.“
A recept na tú jednoduchú, prírodnú a ľahko dostupnú kŕmnu zmes? Lesňania sa ním netaja: 70 % smrekovej a jedľovej čečiny, 10 – 20 % sena, 10 – 15 % jadra, 0 – 10 % letniny (sušené malinčie, žihľava, letorasty listnatých drevín)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 475
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 508
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 216
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 850
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 790
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 855
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 559
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 447
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 346
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 881
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

Martinčanov je zas o čosi menej

Martin: Viac ľudí zomrelo ako sa narodilo

Už ste čítali?