Aktuálna rozprávka

Kde bolo tam bolo, nikto nevie ako sa to stalo, vtedy, keď Šíiti v Iraku voľby vyhrali a Sunniti sklamaní boli, tam, kde Mojsejovci sa svojimi miliónmi chválili a z chudobných si srandu robili a pre zábavu ich ponižovali, kde SDKÚ a HZDS svoje staré dohody (lepšie povedané kšefty) zapierali a nevinne (či skôr nechápavo) sa tvárili, kde politici novú daňovú reformu vytvorili, a teda nové dane spolu vznikali, kde ŠtB mená svojich členov odrazu odtajovala, kde všetci na Bushov a Putinov príchod na summit sa pripravovali a pri tom všetkom na vážnejšie problémy zabúdali...

Žil vtedy jeden (z mnohých) obyčajný človiečik so svojimi tromi deťmi a manželkou. Bol ovplyvnený prívalom informácií z médií a spolu s rastúcou technológiou rástla aj jeho náročnosť. Žiaľ, aj napriek modernizácii a dobe plnej vedeckých a technických výdobytkov nebol šťastný, pretože nepatril medzi tých 20% občanov, ktorí žili na vysokej nohe. Ak chcel zo svojho ani nie priemerného platu poplatiť všetky účty, dane, poplatky, popri tom platiť dcére vysokú, či škôlku synovi a ak ich chcel aj zaobliecť a nasýtiť, musel ťahať nadčasy. Ani štrajky odborárov nepomáhali. A poslanci, ktorí s tým mohli niečo urobiť, akoby mali pásku cez oči a nevideli to množstvo ľudí, ktorí žili pod životným minimom.

A tak tento človiečik trávil viac času v práci (tento aspoň nejakú mal pri toľkej nezamestnanosti, „šťastný“ to človek) ako doma a jeho rodinka sa mu postupne vzďaľovala a vzďaľovala. Spoločné rodinné večery im už nič nehovorili, namiesto nich sa v ich rodine ale hádky rozšírili. Zúfalá manželka zavalená domácimi prácami, starostlivosťou o deti, navyše poznačená častou neprítomnosťou manžela, pomaly už ani neverila, že celé tie hodiny trávi v práci. Dospievajúca dcéra sa po príchode z internátu odmietala podieľať na prácach v domácnosti a tak aspoň trochu matke pomôcť. Radšej si v telke opäť pozrela reprízu megashow „Slovensko hľadá Superstar“. Ani syn veľmi neuľahčoval život svojim rodičom. Hoci vedel, v akej finančnej situácii sa ich rodina nachádza, silou-mocou žobronil o počítač. A to aj napriek tomu, že na jeho vysvedčení dominovali štvorky. Teda si ho ani nezaslúžil a jednako si ho žiadal,“ veď v dnešnej dobe ho má každý, tak prečo by aj on nemohol.“ Keby tak rodičia vedeli, aké perfektné počítačové hry v obchoďáku majú, určite by ho potom aj oni chceli. Ale oni nevedia.

Správne, rodičia o nejakých hrách nemali ani páru. A nielen o tom. Oni totiž nemali ani tušenia, prečo sa ich, predtým taká šťastná rodina, rozpadá. Postupne, z každej časti ohlodávaná problémami tak ako kedysi zdravý strom napadnutý termitmi, teraz aj ona má menšiu stabilitu ako suchý lístok v jeseni, ktorý sa už len ledva drží konára stromu. Ale koho z toho obviniť? Irak? Mojsejovcov, Busha či našich „skvelých“ tam hore v parlamente?
Ani ja sama nepoznám na túto otázku odpoveď. Viem však jedno, a síce, že hádky v tejto zlej rozprávke sa stupňovali, atmosféra hustla a jeden od druhého sa vzďaľovali a odcudzovali, na milé slovo postupne zabúdali... Prečo? Opakujem, že neviem. Len tak mimochodom, nepoznáte túto rozprávku náhodou? Zdá sa mi totiž, že je dosť rozšírená. Možno s iným obsahom, ale idea je stále tá istá. Teda ak máte odpoveď na to moje prečo, dajte mi urýchlene vedieť a možno tým zachránime jednu takú rodinu, ktorá už ale nie je z rozprávky (v tomto prípade je lepšie hovoriť o horore). Dovtedy nám len zostáva dúfať, že raz aj tejto rozprávke zazvoní zvonec a bude mať šťastný koniec!