A teraz sa spýtate, koľko obyvateľov má toto mesto. Sedemtisíc tristo. Vyše 5 900 ľudí, medzi nimi politici, lekári, právnici, diplomati, archeológovia, filmoví režiséri, speváci, spisovatelia, jazykovedci, kňazi..., ale tiež nemálo novinárov vyšlo z lavíc tohto gymnázia, ktorého základný kameň bol položený 15. júla 1868.
Pripomenúť si dávnu i nedávnu históriu slovom i obrazom, ale najmä uctiť si „svoju“ školu a v príjemnej atmosfére oživovať spomienky i zážitky z lavíc prišla v piatok 4. marca spolu so súčasnými študentmi plná sála mestského kultúrneho strediska. Riaditeľ Štefan Kristofčák previedol hostí históriou a poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o rozvoj i dobré meno tohto najstaršieho oravského gymnázia. Aj keď dopoludnie to bolo viac-menej spomienkové, prím v ňom mali skôr dnešní študenti. Predviedli prítomným všehochuťshow: dve „starky“, teda účastníčky populárnej SuperStar Diana Krišková a Klaudia Chlustinová „zahrali na žilky“ študentom, Adam Kapjor prednes tých jemu najmilších zakončil veľavravne: „Žiješ, človek, tak s tým, preboha, niečo rob!“. Táňa Cárachová so spolukaratistkami prestrašila publikum útočnými pohybmi, ľudová hudba rozihrala žilky skôr skôr narodeného obecenstva, chlapci z oktávy A udržali pozornosť študentov rockovou hudbou aj po skončení programu... Skrátka, pestrý programový mix, ktorý dokázal, že študenti školy majú všakovaké záujmy i talent a rozvíjajú ich.
Na študentské roky na gymnáziu si zaspomínali akademik Milan Čič i filológ, profesor Peter Kuklica, pochádzajúci zo Zemianskej Dediny. Vedúcemu prezidentskej kancelárie, pôvodom Zákamenčanovi Milanovi Čičovi zo študentských čias utkvel v pamäti najmä profesor Anton Kocian. „Robil som mu laboranta. Keď ma však raz zbadal na ihrisku hrať volejbal pri profesorovi Jesenskom, na čas na mňa zanevrel. Vraví mi: Myslel som si, že si seriózny, taký vedecký typ, a ty tam na ihrisku poskakuješ ako opica. Spolužiak Peter Obrimčák z Podbiela prišiel v jeden deň do školy a vraví, že na ceste v ich dedine zrazilo medveďa. Ale to pred profesorom Kocianom, ktorému príroda bola všetkým, povedať nemal.
Ako si to mohol dopustiť, že sa také niečo stalo! Prečo si tomu nezabránil?
Archeológ Lojzo Habovštiak bol nazývaný Goethem, ja zas Schillerom. Alebo laborantom.“ No aj vážne slová adresoval akademik Čič, spolutvorca Ústavy SR, mládeži. Historické a aktuálne vedomie Slovákov je kategóriou, s ktorou sa stretávame zriedka. Treba poznať a vážiť si históriu vlastného národa. Národ, ktorý nepozná svoju históriu, akoby ju nemal. Vlastenectvo, hrdosť na vlastný štát, to sú hodnoty aktuálne aj v nových európskych podmienkach. A náš národ, majúci bohatú históriou, má byť na čo hrdý. Právo na spomienky dostali aj ďalší známi absolventi tohto gymnázia, prítomní na slávnosti, ktorí, podobne ako profesor Kuklica na latinčine a gréčtine, postavili svoju budúcnosť na tu získaných základoch v ovládaní svetového jazyka – konkrétne španielčiny. „Španielčina sa mi zdala ľahšia ako francúzština, nuž som si vybral tú,“ vraví Dušan Chrenek, pochádzajúci zo Zábiedova. Po vysokej škole odišiel na prax do Španielska, začal študovať diplomaciu v Madride, pracoval na ministerstve zahraničných vecí, neskôr ako zástupca veľvyslanca v Madride.
„V súčasnosti pôsobím v Bruseli, majúc na starosti Latinskú Ameriku, takže španielčina ma sprevádza stále a zostanem pri nej. Ako diplomat cestujem po svete, rád by som pôsobil v Latinskej Amerike, možno tiež vo Francúzsku, ale vrátiť by som sa chcel do Madridu. Tam má Orava silnú pozíciu, veď v Madride pôsobil ako prvý vedúci diplomatického úradu Jozef Mikuš, v súčasnosti žijúci v Krivej, neskôr aj veľvyslanec Jozef Cieker, rodák z Tvrdošína.“ Juraj Tomaga, hovorca ministra zahraničných vecí na rozdiel od Dušana Chreneka chce zostať doma, na Slovensku. Keď však D. Chrenek spomenul záujem o obsadenie veľvyslaneckého postu v Madride, takú ambíciu má podľa vyjadrenia aj Juraj Tomaga a tak o post vraj budú súperiť. To, samozrejme, odznelo v humornej prekáračke, ale ktovie... Čo však chce Juraj Tomaga robiť po skončení „hovorcovania“ u Eduarda Kukana, oslavujúcim výročie gymnázia neprezradil. Aj reportérka STV Katarína Začková sa verejne vyznala z lásky k svojmu gymnáziu a Trstenej. Pri každej návšteve rodného mesta ju ako novinárku zaoberajúcu sa ekológiou (a cez ekológiu všetkým), veľmi bolí pohľad na necitlivo strihané koruny stromov v tomto meste. Prítomní s Katkou spontánne súhlasili...
Bolo to príjemné predpoludnie pre všetkých. Ako poznáme riaditeľa školy a jeho agilitu, o päť rokov sa v Trstenej stretneme všetci opäť. Len účinkujúci v zábavnom programe budú už určite iní.
Autor: Anna Lajmonová
