S celkovým objemom vyše 3 miliardy korún ide o najväčší projekt na Slovensku. Severoslovenská vodárenská spoločnosť(SVS), a. s., ktorej akcionármi sú obce a mestá, sa ním úspešne uchádzala o podporu z fondov EÚ. Ako starostov Bielej Oravy minulý týždeň informoval riaditeľ odštepného závodu SVS v Dolnom Kubíne a člen predstavenstva SVS, a.s., Milan Ďaďo, projekt je v takom štádiu, že už v októbri tohto roku sa môže začať s jeho realizáciou. Ešte stále však nie je celkom vyhrané. Okrem problémov, ktoré sa začali vyskytovať v súvislosti s financovaním príspevku zo strany štátu, je potrebné aj súhlasné stanovisko všetkých obcí zapojených do projektu. A minulý týždeň ho ešte stále nedali dve obce.
Iným problémom SVS, ohrozujúcim jej rozvoj, sú odstredivé tendencie niektorých obcí, ktoré si chcú vodárne prevádzkovať samy. V oblasti Bielej Oravy majú takúto snahu Oravská Lesná, Rabča a Mutné. Motivuje ich k tomu najmä možnosť stanoviť za vodu pre občanov nižšie ceny, lebo vodárenský systém dokážu prevádzkovať lacnejšie ako SVS. Milan Ďaďo však upozorňuje, že takáto cesta je z dlhodobejšieho hľadiska neperspektívna. Vodovod v obci sa podľa neho síce dá prevádzkovať určitú dobu lacnejšie, ale bez rozvoja, bez modernizácie, za cenu plytvania vodnými zdrojmi a nepružnosti v prevádzkovaní. „Vodárne sa už nedajú prevádzkovať s primitívnymi prostriedkami. Novoprijímanou legislatívou sú kladené čoraz náročnejšie kritériá na kvalitu, najmä v oblasti čistenia odpadových vôd, o 10 rokov už obce na to nebudú musieť stačiť.
Tiež nemožno oddeliť zásobovanie pitnou vodou od čistenia odpadových vôd, ktoré je podstatne náročnejšie na investičné, ale aj prevádzkové náklady. Spoločnosť v rámci Oravy na túto prípravu za dva roky vynaložila viac než 80 mil. Sk,“ povedal M. Ďaďo. Starostovia Rabče i Oravskej Lesnej však tvrdia, že im prostriedky vystačia aj na rozvoj. Kto má pravdu, ukáže len čas. Ceny vody, ktoré účtuje SVS sú vyššie preto, lebo sa do nich premietajú náklady na modernizáciu i na projektovú prípravu veľkých regionálnych projektov. V rámci okolitých krajín i Slovenska sú však stále na najnižšej úrovni. Oravský skupinový vodovod je podľa slov M. Ďaďu jeden vodárenský systém, z ktorého „sa nemôžu utínať ruky, nohy“, dobre fungovať môže len ako celok. Člen dozornej rady SVS a primátor Dolného Kubína Ľubomír Bláha starostov informoval, že v súčasnosti na žiadosť rozhodujúcich akcionárov SVS prebieha v spoločnosti audit, na základe ktorého bude vypracovaný projekt rozdelenia spoločnosti na samostatné regionálne spoločnosti. Ide najmä o akcionárov veľkých miest a regiónov, ako sú Žilina a Martin. Na základe tohto kroku by vznikla aj samostatná Oravská vodárenská spoločnosť.
Takéto delenie podľa Ľ. Bláhu má určité opodstatnenie, ale odtŕhanie sa obcí pokladá za nerozumný krok. „Ak nepochopíme princíp solidarity a ak sa v rámci Oravy rozbijeme, skončíme. Nebude z toho nič a môžeme to zabaliť. O päť rokov nás potom niekto nakope do zadku, čo sme to urobili,“ apeloval na starostov Ľ. Bláha. „Čo je lacné, nemusí byť najlepšie,“ pripojil sa predseda ZMOBO F. Poleta a dodal: „Ak starostovia nebudú držať spolu, potom to bude vyzerať tak, že každý sa bude hrať len na vlastnom piesočku a bude chcieť utrhnúť pre seba, čo môže.“
Autor: rj
