To je príklad organizovanej skupiny, ktorá pôsobila v okresnom meste dolnej Oravy a v priľahlých obciach.
Všetko sa to začalo náhodou. Najprv hrali futbal a potom sa dvaja odtrhli od partie a išli si za roh zapáliť. Jeden z nich si všimol otvorené okno v školskej jedálni. „Nepôjdeme sa tam pozrieť?“ len tak opáčil priateľa opierajúceho sa o stenu priľahlej budovy. O chvíľu bolo vidno už iba ich zadky pretláčajúce sa cez otvorené okno. Zo školskej jedálne sa dostali do chodbičky s niekoľkými kanceláriami. V jednej z nich na stole našli 200 korún, ktoré jeden z nich okamžite strčil do svojho vrecka. V ďalšej sa ulakomili na kvalitné rádio, majiteľa zmenila aj fľaša vodky, ktorú objavili v jednej skrini.
Hneď na druhý deň sa pochválili, ako lacno prišli nielen k hotovosti, ale aj k novým materiálnym statkom, ktoré aj tak premenili znovu na peniaze. A čo si za ne kúpili? Cigarety, sladkosti, dokonca aj niečo na seba. Keďže vyzerali ako veľkí frajeri, ktorí nesmrdia grošom, nebolo pre nich problémom nalákať na zlodejinu ďalších troch súkmeňovcov.
A razom sa z nich stala organizovaná skupina navštevujúca školské jedálne v Dolnom Kubíne a v okolitých obciach. Zaujímavé je, že viaceré prípady vyšli na svetlo božie až potom, ako policajti začali pátrať po aktivitách členov zlodejskej skupiny, ktorá bola v tom čase už odhalená. Jedna vedúca školskej jedálne vyhlásila, že veru mala podozrenie zo zmiznutia peňazí zo svojho stola. V žiadnom prípade jej však nenapadlo, že by mali v objekte nočných návštevníkov. Začala vraj na vlastnú päsť pátrať po zlodejovi zo svojho pracovného kolektívu. Mala dokonca už jednu horúcu kandidátku a chystala sa jej nastražiť pascu. Mala v pláne nechať na stole päťstovku, potom si ju zavolať, odísť a z protiľahlej kancelárie sledovať, ako bankovka zmizne v jej vrecku.
Skôr, ako tento svoj plán zrealizovala, navštívili ju kriminalisti, a vedúca začala uvažovať omnoho pragmatickejšie. Okamžite zistila, ktoré okno ostávalo pravidelne otvorené celú noc, kadiaľ viedla cesta zlodejov do školy...
Policajti postupne zložili mozaiku trestnej činnosti skupinky zlodejov a zdokumentovali jej činnosť deň po dni. Napriek tomu prokurátor, ktorý sa s postojom policajtov stotožnil, dostal na stôl návrh na zastavenie trestného stíhania. Skupinu zlodejov totiž viedol Ignác, ktorý mal v čase zadržania len štrnásť rokov a sedem mesiacov. Ostatní boli od neho ešte mladší. A keďže slovenská legislatíva pozná trestnú zodpovednosť až od veku 15 rokov, potrestať nebolo koho. Či potrestaní mali byť ich rodičia, lebo nezvládli výchovu vlastných detí?