Svoja medzi svojimi,

Ponechajme celoslovenským médiám dvoch najmocnejších mužov, venujú sa im dostatočne, a orientujme svoju pozornosť na program dvoch prvých dám. Poučená slovenskými médiami tiež budem venovať pozornosť najmä jednej z nich – aby to bolo v nevyváženom priestore aspoň trošku vyvážené.

Zatiaľ čo knihovnička Laura Bushová vo svojom dámskom programe prijala štyri významné slovenské ženy (teší ma, že jednou z nich bola bystrická riaditeľka štátnej vedeckej knižnice, s ktorou sme minulý týždeň otvárali Centrum ruských štúdií v impozantných priestoroch bystrickej celoštátnej knižnice), filologička–hispanistka Ľudmila Alexandrovna Putinová pozvala na šálku čaju pätnásť významných slovenských rusistov. Stretla som sa s Ľudmilou Alexandrvnou tretíkrát – tentoraz som päťdesiatminútové stretnutie moderovala – a tak sa mi žiada povedať o nej niekoľko slov, ktoré už dlho nosím v hlave a včera sa mi potvrdili: skromná, prirodzená, plachá - napriek obrovskému kolotoču oficialít a oficiózností, ktoré sprevádzajú jej život.

Tento manželský pár – aj jej zásluhou – uchránil detstvo i mladosť svojich dvoch dcér, nepoužíval ich vo svojej volebnej kampani, nevystrkoval a nevystrkuje ich na verejnosti, aby zabodoval. Je pre nich aj niečo svätejšie ako volebný úspech a svetská podenková sláva. To je jedna z prvých sympatických čŕt, ktorá s tým súvisí a ktorá robí Ľudmilu Alexandrovnu takou sympatickou, neokázalou. Akoby medzi rečou, v priebehu tých päťdesiatich minút povedala vetu, ktorú som nečakala, ale ktorá potvrdila moje dojmy z oboch predchádzajúcich stretnutí s ňou: „Viete, z tej parádnej klietky, v ktorej mi okolnosti kážu žiť, sa už aj bojím vyjsť... Bojím sa aj prípadného obdivu (je úprimný?) i prípadnej nenávisti... To nie je strach o život, neviem už normálne z nej vyjsť...“ A keď potom nakoniec tak spontánne a úprimne dodala: „Už je koniec? Ako rýchlo to ubehlo!!!“, bola som dojatá.

Protokol ju naháňal ďalej – a jej sa nechcelo. Mala pocit – filologička – a nie prezidentova manželka, že je svoja medzi svojimi.
Bolo mi dobre vedľa skromnej, prirodzenej, plachej ženy, ktorej denný rytmus určuje oficiálny protokol. Napriek všetkému z minima možností si uchránila maximum.