Keď si pri 22. ročníku Zimného prechodu podroháčskou vrchovinou títo zdatní mládenci a dnes už aj otcovia rodín zaspomínali, prišlo im na um všeličo. Každoročne prvú februárovú sobotu si túto náročnú trať pripomenuli mnohými príhodami. Od zlomenia nohy v členku až po vzájomné posilňovanie fyzickej zdatnosti, ktorú síce všetci nemali, ale si ju naslepo chceli vyskúšať. A to sa vždy nedá ...
Na čele sprievodu vždy rád kráčal na bežkách alebo pešo obecný predseda, potom starosta Jozef Strapec, ktorý bol v richtárskej funkcii hlavným organizátorom až päť volebných období. Za tuhých mrazov, snehových fujavíc išli šíky turistov v pestrofarebných vetrovkách v počte dvesto, tristo až štyristo. Čo rok účastníkov pribúdalo a tí čoraz lepšie zvládali dosť ťažkú trať. Boli však aj také roky, keď sa sneh udržal len v hore a na holinách ho už nebolo. I tak sa putovalo pešo a zimný prechod sa za každú cenu musel v stanovenom termíne uskutočniť.
Prvá februárová sobota roku 2005 žičila všetkým turistom. Snehu pod Roháčmi bolo takmer meter a jeho tvrdý povrch dovoľoval pochod aj tým, čo chceli trať prejsť pešo. Vyše tristo účastníkov sa zastavilo na Malom Borovom. Na okraji tejto obce sa podával horúci čaj. Potom sa pokračovalo cez tisícmetrové Polianky. Popod Súšavu sa zašlo až do Veľkého Borového, kde sa obedovalo. Odtiaľ všetci pokračovali ďalej na vrch Dielom, okruhom sa dostali do Ján a svoju púť zakončili znova v Chlebniciach. Počas krátkych prestávok zaznela harmonika a spev prítomných, ktorí sa tu už tradične zišli zo všetkých končín stredoslovenského kraja. Medzi turistami „pochodoval“ aj novozvolený mladý starosta obce Anton Staš.
Autor: Jozef Blaha