Ján Štepita: Chceli ma získať, ale nezískali si ma

Pretože ide o známeho človeka – je autorom rozhlasových hier, prispievateľom našich novín a bývalým učiteľom trstenského gymnázia – požiadali sme ho o vysvetlenie.
Viete prečo mala komunistická tajná polícia o vás záujem a preverovala vás?
„ŠtB si ma preverovala viackrát a dlhodobo od roku l970. Naposledy v rokoch l979-l980. Chceli ma získať na spoluprácu. Nezískali si ma. Pri mojom mene je v registroch ŠtB poznámka: Zväzok zničený, evidenčná karta vybratá. Takže by som si zbytočne žiadal svoj spis.“

Čo v ňom bolo, sa už asi nedozviete, ale iste tušíte, čomu vďačíte za pozornosť ŠtB.
„V auguste l968 som príchod „spriatelených armád“ bral ako osobnú urážku, zradu zásad, ktorým som veril, pokorenie národa, do ktorého patrím. Šiel som – dobrovoľne - za redaktora slobodného ilegálneho, protiokupačného vysielania Severné Slovensko (II). Vysielali sme z Pošty v Dolnom Kubíne, neskôr, keď sa rozšírila správa, že z Ružomberku prichádzajú do Dolného Kubína tanky, stiahli sme sa do Tesly Orava v Nižnej. Vysielanie skončilo návratom československej delegácie z Moskvy. Podaktorí ma potom nazývali „hrdinom“, o rok, o dva mi nemohli prísť na meno, obchádzali ma, nepoznali. Pár týždňov po „jednote národa“, ktorú politici neskôr rozbili, nás, redaktorov vysielania, pozval osobne vedúci tajomník OV KSS a pred členmi byra nás vychválil. Odovzdal nám odmeny - holiaci strojček Charkiv mi vydržal viac, ako „verejná pochvala“. V roku 1969 však aj polointeligent musel pochopiť, že nám, redaktorom, ilegálne vysielanie neodpustia.“

A neodpustili?
„Nie. Bol som vtedy riaditeľom terajšieho Gymnázia v Trstenej. V júni l970 ma previerková komisia OV KSS vylúčila z rodnej strany a od septembra najvyššie školské riadiace úrady aj z funkcie riaditeľa školy. Mohol som byť rád, že som zostal učiť – nie však všetko: iba slovenčinu, nie dejepis, ani filozofiu - občiansku náuku.“

Tým sa to všetko skončilo?
„V roku l973 prišli ďalšie prísne previerky. Krajský školský inšpektor mi odkázal, že od septembra l973 nemôžem ako vylúčený zostať na škole. Našiel som si robotu na JRD v Liesku. Bol som vtedy rozhodnutý diaľkovo vyštudovať VŠP v Nitre. Zásluhou akademika Milana Čiča, vysokého funkcionára Slovenského rozhlasu v Bratislave dr. Jozefa Lajša, riaditeľa Gymnázia v Trstenej Tomáša Palka, ktorý po mne prevzal školu, som však napokon mohol na škole zostať.“
Takže z toho nerovného zápasu sa dalo vyjsť aj bez morálnej ujmy...
„Ľahko sa hlása, ľahko sa vzletnými slovami píše o morálnom živote, ťažšie sa morálny život žije. Ak mi niečo vadí na tejto nádherne slobodnej vlne sebaočisťovania spoločnosti, tak to, že sa na onej vlne nesú premnohí bezmenní, ktorí vždy a všade ochotne slúžili a slúžia každému režimu.“