Je vyčísľovanie majetku cirkví v európskych krajinách neobvyklé? Sú krajiny, v ktorých cirkvi svoj majetok vyčíslili?
„Zatiaľ sme sa s tým nestretli v takej podobe, ako o to žiada strana ANO alebo Smer. Zrejme každá krajina v tom vidí istú absurditu. My naozaj nie sme v stave povedať, akú hodnotu má napríklad Chrám sv. Jakuba v Levoči. Vieme, koľko sa investovalo do jeho reštaurácie a koľko miliónov to ešte bude stáť, ale nedá sa vyčísľovať jeho historická hodnota. Presne tak ani štát nevie vyčísliť, koľko stoja Vysoké Tatry. Tu si musíme uvedomiť, že je to aj otázka nášho prístupu k dedičstvu otcov. My predsa nemôžeme k tomuto dedičstvu pristupovať ako k „hrncom na trhu“. Poznáme krajiny, kde sú isté formy odluky štátu od cirkví. Ale je to vždy len otázka nejakého dohodnutého systému prerozdeľovania spoločných financií.“
Možno by postačilo zverejnenie súpisu majetku. Aby spoločnosť mala aspoň istú predstavu o jeho veľkosti a hodnote.
„Tu musím podotknúť, že zo samotnej veľkosti a hodnoty majetku cirkev nevyžije, tak ako ani štát nevyžije z hodnoty Vysokých Tatier či iného chráneného a hodnotného územia. Treba povedať, že Rímskokatolícka cirkev má prehľad o svojom majetku, ale nie je povinná ho vyčísľovať. Zatiaľ sa však štátu nepodarilo vrátiť Cirkvi všetok majetok, ktorý jej bol v komunizme zhabaný, preto je zbytočný súpis, napríklad poľnohospodárskej pôdy. Veriaca spoločnosť Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá je v tomto štáte majoritná, má predstavu o svojom majetku, pretože je to majetok jednotlivých farností. Ten spravujú nielen farári, ale aj riadne volení členovia farských hospodárskych rád. Súpis majetku farností – budovy, kostoly, farské budovy, školy, charitné domy – je k dispozícii na Štatistickom úrade SR v Bratislave. Evidenciu vzácnych umeleckých a hodnotných predmetov, pamiatkových stavieb a ich súčastí, má zasa Pamiatkový ústav.“
Má cirkev aj majetok, s ktorým hospodári – prináša jej nejaké výnosy?
„To je individuálne a veľmi zriedkavé. Mať kus poľa neznamená mať automaticky aj výnos. Naopak, mnohým je to práve na obtiaž. Niektoré farnosti nemajú prostriedky ani na zaplatenie energií, pretože okrem kostola a fary nič nevlastnia. Farnosti, ktoré majú nejaké výnosy, povedzme z lesného hospodárstva alebo z prenájmu, používajú tieto prostriedky zväčša na reštauráciu kultúrnych pamiatok alebo na chod farnosti. Z každého výnosu riadne platia dane štátu.“
Je pre cirkev neprijateľné určitý majetok predať?
„Farské hospodárske rady rozhodujú o prípadnom predaji, prenájme, či výmene majetku farnosti. Nikdy sa však nepredávajú kultúrne alebo národné kultúrne pamiatky. Hoci takú pamiatku niektorá farnosť vlastní, nemôže ju predať, ale zo zákona jej vyplýva povinnosť o takúto pamiatku sa starať. A práve tu je cirkev „stratová“, hoci vlastní pamiatku vysokej alebo nevyčísliteľnej hodnoty. Náklady na reštaurovanie a starostlivosť o pamiatky sú obrovské.“