veľa neodopierajú. Vidíte to tak aj vy?
„Myslím si, že je to tak a je to prirodzené. Keď nie je veľmi prísny pôst, tak nie sú ani veľmi veselé fašiangy. Pôst nie je taký prísny preto, lebo vo všeobecnosti sa žije na vyššej materiálnej úrovni. Ale aj preto, že dnes sa viac zdôrazňuje jeho duchovný zmysel ako len fyzické zachovávanie. Postíme sa nie preto, aby sme menej jedli alebo sa menej zabávali, ale preto, aby sme sa viac priblížili k Bohu a ľuďom. Pôst nie je cieľom, ale prostriedkom, aby sme tento cieľ dosiahli.“
Má toto tradičné vystriedanie odlišných prístupov k životu - na jednej strane dopriavanie si všetkých „darov života“ a na druhej ich odpieranie, askéza - nejaký hlbší náboženský či duchovný zmysel? Nie je dnes takýto spôsob života historicky prekonaný? Nebolo by normálnejšie i zdravšie, keby ľudia žili vyvážene, bez extrémov po celý rok?
„Aj v každodennom živote sú obdobia, kedy sa niektorým činnostiam venujeme viac. Študent sa učí po celý rok, ale pred skúškami intenzívnejšie. Snažíme sa relaxovať aj počas roka, ale cez dovolenku viac. Rodinu si vážime stále, ale cez Vianoce jej to dáme viac pocítiť. Tak je to aj v duchovnom živote. Celý rok sa snažíme o striedmosť a nábožnosť, ale v pôstnom období viac. Pôstne obdobie je časom prípravy na Veľkú noc a askézou sa cvičíme v sebaovládaní a prejavujeme lásku k Bohu. Láska sa meria obetou. Každé zriekanie má zmysel natoľko, nakoľko vytvára čas a priestor pre Boha a pre druhých. To je zmyslom pôstu - mať viac času pre Boha a pre ľudí.“
Čo sa dnes vlastne vyžaduje od kresťana v období pôstu? Kedy si môže povedať, že dodržuje pôstnu tradíciu a nespreneveruje sa ani náboženským požiadavkám, teda že nehreší?
„Hovorí o tom 2. cirkevné prikázanie: ,Zachovávať prikázané dni pokánia.´ Dni pokánia sú všetky piatky v roku a pôstne obdobie, najmä Veľký týždeň. Popolcová streda a Veľký piatok sú dni prikázaného pôstu. Prikázaný pôst spočíva v ujme jedla. Znamená to raz denne sa najesť do sýta a dva razy citeľne menej bezmäsitých pokrmov. Toto prikázanie zaväzuje ľudí od 18 do 60 rokov.
Zdržiavať sa od mäsa sú povinní tí, ktorí už dovŕšili 14. rok života až do smrti, a to na popolcovú stredu a každý piatok. V piatky, okrem Veľkého piatku, je možné urobiť aj iný skutok kajúcnosti. V dňoch pokánia, teda aj v pôste sa majú veriaci viac venovať duchovným hodnotám, zbavovať sa hriechov, cvičiť sa v čnostiach a zdokonaľovať sa v kresťanskom živote. Ako prejav kajúcnosti sa odporúča nekonať svadobné veselia a tanečné zábavy. Toto všetko má byť motivované láskou k Bohu a k ľuďom a túžbou v tejto láske sa zdokonaľovať.
Veľmi by som si prial, keby sme pôstne obdobie brali nielen ako povinnosť, ale ako šancu spoločne urobiť niečo pre Boha, pre druhých, pre svoju dušu i pre svet, v ktorom žijeme. Prajem všetkým požehnané a duchovne obohacujúce pôstne obdobie.“