Článok pokračuje pod video reklamou
Jej meno a celý dlhý pracovný život sú nerozlučne spojené so začiatkom a fungovaním NsP Trstená, najmä však s jeho gynekologicko-pôrodníckym oddelením, ako prvým svojho druhu na Orave.
Helena Kesslerová sa narodila 11. februára 1925 v Nitre. Otec ju učil, že akákoľvek práca je povinnosťou, ale i veľkou ľudskou hodnotou. Matka jej vštepila princípy lásky a chápania iných, viedla ju k pokore. Kresťanská výchova, ktorú dostala, bola pre jej rodinu samozrejmosťou. A práve silná viera v Boha ju viedla celým životom a pomáhala jej zdolávať všetky životné situácie.
Študovala na LF UK v Bratislave, kde promovala v roku 1950. Po promócii nemohla nastúpiť do práce tam, kde chcela. Úradník z Poverenníctva zdravotníctva jej drzo oznámil, že také ako ona musia ísť “akoby za trest“ medzi pracujúci ľud.
Ani nevedel, ako dobre urobil, že jej dal umiestenku do Trstenej. Koncom roka 1950 nastúpila teda do novej nemocnice v Trstenej, kde vtedy pracovalo 8 lekárov. Začala na chirurgii. Súčasťou oddelenia bola aj provizórna pôrodnica, o ktorú sa začala mladá lekárka starať. Jej životný sen sa začal napĺňať o rok neskôr, keď do NsP nastúpil mladý primár MUDr. Mydlík a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie sa osamostatnilo. Ako teraz Helena Keslerová spomína, začiatky boli neskutočne ťažké. Dôvera oravských ľudí v ústavné pôrodníctvo bola veľmi nízka, ľudí bolo treba presviedčať krok za krokom, veľmi trpezlivou, poctivou a kvalitnou prácou. Prvé roky sa v pôrodnici rodilo okolo 150 detí.
V roku 1956 to už bolo okolo 700 pôrodov. Okrem odbornej roboty na oddelení a v ambulancii musela H. Kesslerová veľa síl venovať osvete, hygienickým návykom a práci v teréne. Začala robiť preventívne prehliadky. Neustále sa vzdelávala, veľa študovala, veľkou výhodou jej bola dokonalá znalosť cudzích jazykov, najmä nemeckého - dostávala sa k zahraničným informáciám, ktoré mohla uplatniť doma. Zúčastňovala sa všetkých domácich odborných seminárov, bohužiaľ, do zahraničia sa dostať nemohla, napriek spomínanej jazykovej schopnosti. Porovnať prácu vtedy a dnes je nepredstaviteľné. Takmer žiadna technika, lieky, lekár odkázaný len sám na seba. Srdcovou záležitosťou MUDr. Kesslerovej bola liečba neplodnosti. Spolupracovala so špičkovými pracoviskami, najmä v Prahe. Jej metódy boli nadčasové. Keďže primár oddelenia bol zároveň aj riaditeľom NsP, musela byť k dispozícii nepretržite deň aj noc, sviatok i piatok. Kto si vie predstaviť tú drinu a stresy, dá aj dnes pred MUDr. Kesslerovou klobúk dole.
Napriek obrovským ľudským a odborným znalostiam zostávala vždy skromná, v úzadí, nepotrpela si na svetskú slávu a formálne chvály a ocenenia. Vedela, že jej prácu hodnotí a bude hodnotiť niekto iný. Vychovala celý rad výborných lekárov a zdravotných sestier. Urobila stovky úspešných operácií, porodila tisícky novorodencov.
MUDr. Kesslerová aktívne pracovala až do roku 1986. Kontakt s nemocnicou a oddelením však neprerušila nikdy. Po roku 1989 mala veľkú zásluhu na tom, že v NsP Trstená bola zriadená kaplnka, o ktorú sa príkladne starala a počas bohoslužieb čítala z evanjelia, pokiaľ jej to zdravotný stav dovolil. Aj dnes nás stále udivuje jej pamäť, je ochotná porozprávať o veciach všedných i odborných, rada sleduje športové podujatia. Každý rozhovor s ňou nám dodáva elán a silu, chuť do života a práce. Som nesmierne rád, že práve ja, ktorému láskavé ruky MUDr. Kesslerovej tiež pomáhali dostať sa na tento svet, jej môžem v mene všetkých lekárov a zdravotných sestier, všetkých pacientiek a pacientov zaželať veľa zdravia, šťastia, síl a Božieho požehnania do ďalších rokov života: Ad multos annos.
