(Politické) gebuziny

„Takéto gebuziny ti ja jesť nebudem!“ Deti utekali od stola s radosťou, odkrojili si frišného chleba, natreli šmalcom, nakrájali cibuľky, posolili a – jedli, až sa im za ušami hrče robili. „Čo ja s tým urobím?“, povedala nešťastná stará mama. „Daj to prascom!“ vyhlásil spoza pece starý otec, ktorému od hladu i od jedu škvŕkalo...

Politické gebuziny miešajú pred našimi očami naši politickí činitelia. Takmer každý týždeň prinesie nejakú gebuzinu, na ktorej sa pasú vždy hladné médiá, krčmoví politikári, skupinkári na vidieku, „analytici“ v mestách. SIS-ka nám mieša podľa vždy tajného receptu. Ministerstvo vnútra podľa polotajného. Strany, ktoré sa verejne nenávideli, sa teraz tajomne spájajú, aby sa raz (po budúcich voľbách) spojili verejne; dúfajú že voľby vyhrajú a slávnostne vyhlásia spoločný vládny program, ktorý budú štyri roky okliesňovať, až z neho zostane len holá kostra. Poslanec Fico a minister Kaník sa v Site (aj inde) častujú pozoruhodnými slovami, ako keby boli zabudli, že slovo GEBUZINY má aj druhý význam: táranie. Pánu ministrovi treba menovite poďakovať; veď on z archaického slovníka vytiahol a spopulárnil toto slovo tak, že sa stalo základným slovom súčasnej politiky. Pána ministra Kaníka skoro každý mesiac SMER-isti (aj iní) odvolávajú z funkcie. Pán minister sa usmieva ako Da Vinciho Mona Líza – tajomne. Hlasovanie dopadne vždy tak, že mu minister dopravy, spojov a všeličoho ešte, osobne podíde (v parlamente) na pojazdnej stoličke zagratulovať... posediačky; pán Kaník prijíma gratuláciu tiež posediačky – svoju stoličku netreba nikdy opustiť! Pán Mečiar nám za dlhé roky namiešal toľko gebuzín, že dnes už veľmi ťažko dokáže namiešať nové.

Jeho slávne mítingy sa skončili úboho: zopár desiatok verných a jeden bývalý (výborný) spevák, ktorému nerozumieť ani vtedy, keď hovorí na mikrofón. Komunisti rečnia z papiera aj bez neho, no ani Pán Boh, v ktorého neveria, nerozumie, čo chcú dosiahnuť, pretože vyvlastnenie súkromného majetku a výrobných prostriedkov patrí dnes do oblasti fantastických románov. Reformní ministri, ktorí sú za hranicami blízko i ďaleko vydávaní za vzor, nie vždy dovidia za ďaleký obzor, aký bude efekt z ich reforiem; bolo by zlým vysvedčením pre nich, ak by reformy dopadli podľa ezopovského hrozna zaveseného príliš vysoko. Nejeden reformátor (nielen u nás) „dopadol“ horšie ako Ezopova líška – keď hrozno nemohla dočiahnuť, povedala: „Je kyslé!“

Celý svet sa v hlbokej hanbe, pokore a úcte sklonil (vrátane Nemecka) pri pamiatke miliónov obetí holokaustu. Náš parlament sa zišiel na pár minút, aby sa rozišiel a rozhádal na otrepanú tému: Kto je vinný? Kto koho zradil?
Odkaz našich drahých mŕtvych znie: Gebuziny nie sú pre ľudí, politika je pre ľudí. A my sme... ľudia.