Cítil som sa ako zašliapnutá voš...

Je to už niekoľko rokov, ale na ten pocit nikdy nezabudne. Stačila sekunda nepozornosti za volantom zánovného VW, ktorý si kúpil po rokoch šetrenia... Od tej chvíle mohol začať šetriť zas. A to nielen na časť škody, spôsobenej na vlastnom aute, vyzeralo to, že musí zaplatiť aj polovicu škody na Ople, ktorému z nepozornosti vošiel do cesty. Peter mal síce uzatvorené povinné zákonné poistenie v najväčšej slovenskej poisťovni – ale chyba lávky. Likvidátor škody rozhodol, že poisťovňa zaplatí za opravu Opla iba 28 210 korún, hoci oprava mala stáť dvojnásobok. Peter sa to však dozvedel až po tom, keď majiteľ Opla od neho telefonicky žiadal druhú polovicu celkovej ceny opravy. Po telefonáte viedla prvá Petrova cesta rovno do poisťovne, kde mu prisľúbili, že sa na „vec“ ešte raz pozrú. Potom bolo dlho ticho – až raz... Na Petrove dvere zaklopala poštárka s doporučeným listom do vlastných rúk. Odosielateľ: Okresný súd v Dolnom Kubíne. Obsah: platobný rozkaz na úhradu 28 210 Sk k rukám žiadateľa! Tentoraz si pri návšteve poisťovne Peter vôbec nebral obrúsok pred ústa.

Bola zima, ako živnostník, živiaci sa len na stavbách, nemal takmer žiaden príjem. „Desať rokov som platil povinné aj havarijné poistenie za svoju starú škodovku, ani korunu som z neho neminul, a teraz toto,“ posťažoval sa Peter právnikovi na bývalom Okresnom súde v Námestove. Prišiel za ním po radu. V ruke platobný príkaz, v očiach slzy. „A teraz, keď raz potrebujem od nich pomoc, oni ma takto okašlú? Z čoho to mám zaplatiť?“ Právnik mu po prezretí všetkých dokumentov poradil jediné: vrátiť sa do poisťovne, ktorá by mala voči platobnému príkazu podať odpor. Peter tak urobil, uhladený úradník opäť sľúbil „vec“ zariadiť. Chvíľu bol pokoj, Peter si už myslel, že môže „vec“ pustiť z hlavy – až opäť raz... Na Petrove dvere zaklopala poštárka s doporučeným listom do vlastných rúk. Odosielateľ: exekútorský úrad!

Exekučný príkaz na sumu 28 210 Sk plus trovy konania. Teraz sa už Peter ani neunúval do poisťovne, išiel rovno za právnikom. Aj keď mienil podať na poisťovňu žalobu, nakoniec sa všetko vybavilo mimosúdne. Peter si dal totiž právnikovi spísať návrh žaloby, až s ním sa opäť pobral do poisťovne. Len vtedy sa konečne úradníci začali zvŕtať! Ukázalo sa, že Petrov právnik má pravdu: poisťovňa pravdepodobne vypočítala a uhradila poškodenému majiteľovi Opla iba polovicu škody, pretože z nákladov na opravu odpočítala amortizáciu, alebo preto, že aj poškodený čiastočne škodu zavinil. No nech bol dôvod akýkoľvek, keď poisťovňa dostala od Petra spomínaný platobný rozkaz, mala proti nemu podať odpor, alebo odporučiť svojmu klientovi, aby ho dal do 15 dní. Pretože odpor nepodal nikto, majiteľ Opla peniaze musí dostať. A je mu určite jedno, či od Petra, alebo od poisťovne. „Poisťovňa svojím nekonaním zavinila, že poškodený dostane viac, ako mal dostať podľa jej odhadu, preto je povinná sumu 28 210 Sk zaplatiť. Ak navrhovateľ (Peter) žiadanú sumu už zaplatil, poisťovňa je povinná vrátiť mu ju v plnej výške,“ píše sa v návrhu žaloby. Petrov problém nakoniec nemusel riešiť súd, poisťovňa pristúpila na dohodu a zaplatila. „Najprv som sa zľakol poťahovačiek s veľkou poisťovňou, veď s ňou a jej právnikmi obyčajný človek nikdy nemôže vyhrať. Cítil som sa v jednaní s nimi ako zašliapnutá voš,“ spomína dnes Peter na čas spred niekoľkých rokov. „Každý daň som ďakoval Bohu, že sa pri tej búračke nikomu nič nestalo, už by som bol tie peniaze aj zaplatil, vzal si pôžičku alebo čo. No právnik mi tvrdil, že nemám čo stratiť a poisťovňa nemá pravdu. Nakoniec mi dokázal, že nielen sila protivníka je dôležitá, ale hlavne sila pravdy...“