V Sihelnom miznú brány z pántov

Krajinu čoskoro pokryla iskrivá nádhera belostného snehu. Bohužiaľ, bývala často viac než krutá,“ zaspomínala si na svoje pôsobenie učiteľky v Sihelnom niekdajšia učiteľka Jiřina Gryczová, ktorá sem prišla s manželom ako 20-ročná. „Raz po Vianociach napadlo mnoho snehu a mrzlo, až za nechty zaliezalo. Deň za dňom, noc za nocou – stále snežilo. Nakydalo snehu toľko, že sa pod ním skryl celý drevený plot. Celý kraj doslova ustrnul v tej bielej nádhere, v bielom hlbokom mori. Ustrnuli sme aj my. Ráno drnčal náš budík, to sa ozýval malý Vladko v kolíske. Ale v izbe bola ešte tma.

Žeby išli zle hodiny? Ale chlapča sa predsa pravidelne budilo v rovnaký čas aj bez hodín! Idem k oknu, aby som sa pozrela von – hrôza! Veď sme my zapadnutí snehom až povyše okien! Našťastie, otvárali sa dnu do izby. Ocko bežal do pitvora, chce otvoriť dvere a nemôže pre snehovú stenu za nimi. Nakoniec musel preliezť cez okno a lopatou podhadzovať od okien, od dverí, ku záchodu a do kôlne k drevu. Po dedine boli bariéry snehu, k ceste viedli len úzke uličky. Do školy neprišiel nik. Zapadli chodníky, ani kone nechodili po ceste, iba sa borili po bruchá v snehových závejoch. Nikdy v živote som toľko snehu nevidela a nezažila toľko oštary s ním...“

A hoci sú spomienky učiteľky už viac ako polstoročie staré, V Sihelnom sa podobné situácie opakujú takmer rok čo rok. Toho roku zatiaľ výdatne snežilo len v ostatných dvoch týždňoch, ale zato výdatne. Obyvatelia Sihelného denno-denne „športujú“ – ibaže nie s loptou, ale s lopatou. „Lopatujú“ deti - hoci náradie je neraz väčšie ako oni - dospelí, ale aj dedkovia a babky. Ako sme sa v dedine dozvedeli, záľahy snehu naučili ľudí z dediny jednému zaujímavému zvyku – skladať na zimu brány do dvorov z pántov, alebo aspoň ich na celú zimu otvoriť dokorán. Väčšina brán tak až do jari končí opretá o stenu zadných stavov. Ľudia sú si aspoň istí, že keď sa ráno zobudia, nebudú musieť brány najprv preliezať, kým spred nich poodhadzujú snehové valy. Zaujímavé však je, že podobný zvyk nie je ani v jednej zo susedných obcí, robí tak iba zopár Rabčanov. No prevažná väčšina ľudí v Rabči a Polhorčania na celú zimu bránky otvárajú.
V porovnaní s časom pred polstoročím sa závejmi pod Pilskom stále brodia kone - ale už zriedkavejšie tie štvornohé, najčastejšie iba tie pod kapotou.