málnu mzdu. Vybrali sa „skúsiť svet“. A keďže počas sviatkov málokto načína vážne témy, aj my sme si pre niektorých z nich vybrali príjemnú, ale pritom zaujímavú otázku: Za čím zatúžite, keď si v menej či viac vzdialených krajinách sadáte za stôl? Tridsaťročný Štefan z Tvrdošína v ďalekom Írsku túži po slovenskej plnotučnej horčici „Tá anglická sa nedá vôbec jes. A to už ani nehovorím o korení na dobré pečené zemiaky, niet si tu z čoho uvariť ani moju milovanú kôprovú omáčku. Ešteže naše mamy na nás myslia a kôpor nám minulý rok nasušili, pažítku zasadili do kvetináčov, nakúpili horčice. Jeden kolega dokonca pečie a predstavte si, v Írsku nedostať ani klasický škoricový a vanilkový cukor. A ten si musíme brať zo Slovenska.“
Horčica chýba aj „klobásovému“ Gustovi zo Suchej Hory, ktorý teraz pracuje v Belgicku. Ale popritom máva občas „absťák“ na pravé oravské korbáče a parenice, ale najčastejšie na obyčajné bryndzové halušky „To, čo pre nás doma predstavuje zaujímavú exotiku – napríklad drahá francúzska horčica – sa nám tam veľmi rýchlo preje a o chvíľu sa to vôbec nedá jesť. Ale takí sme my ľudia: čo máme, to si nevážime, oceníme to až vtedy, keď to stratíme...“ Svätá pravda. Ale Gusto objavil v Belgicku jednu slovenskú reštauráciu, volá sa Slávik a vedie ju Flám, hovoriaci po slovensky, Gusto tvrdí, že v reštaurácii sa varia aj nenáročné slovenské jedlá, no na väčšinu tých pravých slovenských pochúťok chýbajú majiteľovi suroviny. „A už vôbec nečakajte, že sa im tam niekde v chladničke povaľuje bryndza...“
Dušan z Trstenej nám prezradil, ako si v Anglicku a okolitých krajinách chlapi pripravujú bryndzu, keď sa im zažiada halušiek. Od starých harcovníkov získali tento recept: 15 dkg gréckeho alebo dánskeho syra Feta kaaz, 2 lyžice masla, 10 dkg mäkkého francúzskeho syra Mon chouw (mon sjú) spolu vymiešame. Zmixujeme trochu kyslého mlieka a jednu kyslú smotanu a pridáme vymiešanú zmes. „Nie je to celkom ono, ale na pár mesiacov sa s tým celkom dobre uspokojíme. Slanina navrch sa nájde všade,“ tvrdí Dušan. Jemu a chlapom z partie v Anglicku najviac chýba naša klasická čapovaná dvanástka.
Jana z Tvrdošína pracuje ako au-pair v Nemecku: „v rodine, kde som, mali slovenskú kuchárku. Akože. Ale tá si pod slovenskou kuchyňou predstavovala hlavne sekanú na ix spôsobov. Chvalabohu, už sa jej zbavili. Ale keďže domov to nemám ďaleko, v dvojmesačných intervaloch sa zásobím pudingami, horčicou a hlavne klobásou.“ Katka z Trstenej pracuje, tiež ako au-pair, na ostrove Isle of Man v Írskom mori. Rada čo-to napečie, ale z anglických surovín to akosi nikdy nie je ono. A tak si z domu nosí nielen vanilku, ale aj – múku! A keďže nehorázne miluje kyslú kapustu, ktorá tam nie je, snaží sa jej z domu vždy zobrať čo najviac. Dobrú chuť!
Autor: mp
