Do Talianska som odišiel ako učiteľ, vrátil som sa ako študent.

ocitol v koži študenta zoči–voči talianskej mentalite v prekrásnej Perugii, kde študoval. Ako sa popasoval s talianskym prostredím? To nám už prezradil sám.

Prečo ste sa rozhodli práve pre Taliansko?
„Je to atraktívny, ľubozvučný jazyk plný vokálov, ktorý ma svojou krásou a blízkosťou k latinčine zvádzal už dávnejšie. Starí Rimania, ktorých jazyk a kultúru vyučujem, žili prevažne na území Apeninského polostrova - takže moja inšpirácia bola znásobená možnosťou chvíľu „naživo“ dýchať atmosféru starovekej kultúry, ktorá položila jeden zo základov našej civilizácie. A po návrate som musel skonštatovať ešte jeden dôležitý prínos môjho pobytu: mám pocit, že som v študentských laviciach omladol. Do Talianska som odišiel ako učiteľ, vrátil som sa ako šťastný študent.“

Skúste porovnať slovenskú mentalitu s talianskou?
„Ľudia z oblasti, kde som žil nie sú azda typickou vzorkou horúcej mentality, ktorá sa nám v mysli spája s obyvateľstvom stredomoria. Vo všeobecnosti však možno povedať, že sú spoločenskejší, ich život sa viac než u nás odohráva na námestiach, na kultúrnych a spoločenských podujatiach, ktoré sa v hojnom počte a z rôznych príležitostí organizujú po celej krajine počas celého roka. Taliani oproti Slovákom pôsobia v celkovom správaní sa uvoľnenejšie, čo však niekedy budí dojem, že im na svojom bezprostrednom okolí príliš nezáleží. Inými slovami - ulice našich miest sú čistejšie a výmeny názorov na verejnosti zvyčajne u nás prebiehajú v pokojnejšom tóne.“
O oravských dievčatách sa vraví, že majú skôr horúce srdce ako chladnú hlavu. Aké sú Talianky?

„Ženská krása je univerzálna kategória, a slabá mužská povaha pred ňou kapituluje v ktoromkoľvek kúte sveta rovnako. Oravské dievčatá však netreba znepokojovať – ťažko sa im v Taliansku hľadá konkurencia, a to v kráse vonkajšej aj vnútornej.“

Dokázali by ste vymeniť oravský teplý kozub za pálivú taliansku riviéru?
„Z riviér mám fóbiu, hoci fakt, že nevyhľadávam preplnené pláže, bary a diskotéky neznamená, že som ich nikdy nenavštívil. Ako prostredie pre spoločenskú realizáciu i relax mi však kozub vyhovuje viac. Samozrejme, na nejaký čas odísť na inú planétu je úžasné, ale bez Slovenska a našej Oravy by som dlho neprežil. Napokon - z Talianska som sa vrátil ľahší o 7 kg!“
Ste známy aj ako fotograf, ktorý vystavuje v rôznych častiach Európy. Čo vám v tomto smere Taliansko dalo?

„Užitočnú skúsenosť. Južné talianske svetlo je iné, sýtejšie a žiarivejšie ako svetlo našich zemepisných šírok. Najviac ma uchvátilo v Neapoli. Rovnako je sýtejší a žiarivejší rytmus, v ktorom sa odohráva taliansky život. To všetko mi dávalo veľký priestor pre experiment a objavovanie nových výrazov. Bolo to vzrušujúce, a napriek ustavičnej letnej páľave som bol v stave tráviť s fotoaparátmi vonku celé hodiny.“