Niektoré z nich však nie sú vlastníkmi nehnuteľností, v ktorých fungujú ich prevádzky a tak sa niet čo čudovať, že hľadajú priestor, kde si vybudovať vlastné výrobné haly a sklady. Ako sme sa dozvedeli na mestskom magistráte, viaceré podnikateľské subjekty v Trstenej majú záujem o pozemky, na ktorých by mohli rásť. Ale kde? Mesto nie je vlastníkom takých pozemkov, ktoré by im mohlo ponúknuť a zabezpečiť tak vytváranie nových a nových pracovných príležitostí.
V schválenom územnom pláne mesta je však vyznačená 12,5 hektárová plocha, na ktorej má vzniknúť tzv. zóna výroby. Ide o súkromné pozemky, nachádzajúce sa vľavo od cesty na Brezovicu, medzi garážami a železničnou traťou. Pozemky nie sú hospodársky využívané, už roky zarastajú iba burinou. Ako nám povedal primátor Juraj Bernaťák, mesto má na rozvoji podnikateľských aktivít a vytváraní nových pracovných miest skutočne veľký záujem a tak chce vstúpiť do rokovania s vlastníkmi pozemkov a navrhnúť im ich odkúpenie. Medzitým by dolnokubínski architekti Eva Zaťková a Ján Kubina spracovali urbanistickú štúdiu výrobnej zóny. Ešte predtým však mestský magistrát oslovil firmy, ktoré už v minulosti prejavili záujem o výstavbu ďalších prevádzkových priestorov a pozval ich majiteľov alebo konateľov na rokovanie, ktoré sa uskutočnilo v utorok 18. januára. Zastúpenie tu mali napríklad firma FKH, Torzo či GPT.
Mesto plánuje na časti zóny vybudovať parkovisko, ktoré by slúžilo predovšetkým návštevníkom blízkeho cintorína a ako zberné miesto pre veľkoobjemové kontajnery. Keďže však do spomínaného územia zasahuje infraštruktúra – plyn, vysoké napätie, kanalizácia, atď. – veľmi dôležité je rozmiestnenie objektov na jednotlivých pozemkoch, ale aj náročnosť plánovaných výrobných aktivít na elektrickú energiu, vodu, prípadne na nadmernú tvorbu odpadov alebo dokonca nebezpečných odpadov a znečisťovanie životného prostredia. To sú „detaily“, bez ktorých sa architekti pri svojej práci nezaobídu. Pre podnikateľov je zas podstatné pripojenie na cestnú sieť s takými parametrami, aby sa v zóne mohli bez problémov pohybovať kamióny, bez toho zóna nebude pre nich zaujímavá. Architektka Eva Zaťková preto požiadala podnikateľov o bližšiu špecifikáciu typu výroby, ktorú tu firmy mienia umiestniť, podľa toho bude možné rozvrhnúť nielen cestnú sieť, ale napríklad aj energetické uzly. Podnikatelia majú dokonca príležitosť zakresliť svoju predstavu, ktorú časť zóny by chceli využiť a akým spôsobom.
Veď je len samozrejmé, že napríklad firma FKH, ktorá už v susedstve zóny svoje priestory má, by chcela na ne v rozširovaní len plynulo naviazať. Ako poznamenal zástupca FKH Ján Murcin, o výstavbu v Trstenej prejavili záujem už aj dve zahraničné firmy, jedna zo Švajčiarska, druhá z Nemecka. Takže Trstená má do blízkej budúcnosti šancu na ďalšie investície a s tým prichádzajúce pracovné miesta. Pred mestským magistrátom leží teraz najťažšia úloha: presvedčiť vlastníkov úhorom ležiacej a nevyužívanej pôdy, aby ju predali a umožnili tak zvýšenie zamestnanosti v meste a jeho okolí. Veď sociálne istoty sú to, čo hľadá každý z nás – ktovie, či tu nenájdu napokon prácu aj deti a vnuci súčasných majiteľov pozemkov.
Autor: mp
