„Som vo veku, keď ľudia zvyknú prehodnotiť svoj život a dospel som k záveru, že sa chcem venovať iným aktivitám,“ odpovedá na našu otázku prečo sa tak rozhodol.
Začiatok roka býva časom a príležitosťou na bilancovanie, v prípade dnes už bývalého generálneho riaditeľa Jána Blcháča je o to významnejšou. Zaujímal nás preto jeho pohľad na uplynulých jedenásť rokov.
„V čase, keď som začínal pôsobiť ako generálny riaditeľ, nebola mliekareň pripravená na systém trhového mechanizmu. Hoci navonok sa môže zdať, že sa v nej nič nezmenilo, vnútri prešla krok za krokom mnohými zmenami. Mnohé z vízií prebudovať mliekareň so zastaralým výrobným procesom na fabriku európskeho formátu, ktorá spĺňa všetky prísne kritériá hygieny potravín a prostredia, sú dnes realitou,“ vysvetľuje Ján Blcháč.
S prebudovaním mliekarne súvisí aj zvýšenie spotreby spracovaného mlieka z pôvodných 23 miliónov litrov na súčasných viac ako 50 miliónov litrov kravského a vyše milióna litrov ovčieho mlieka. Zatiaľ, čo iné podniky zamestnancov prepúšťali, Liptovská mliekareň ich počet zvýšila zo 130 na 260. Liptovská mliekareň, ktorá nakupuje mlieko aj od oravských a turčianskych farmárov, tak dnes patrí medzi osemnásť z pôvodných tridsiatich štyroch mliekarní, ktorým sa podarilo v tvrdých podmienkach nielen prežiť, ale aj zmodernizovať sa, zvýšiť produkciu i zamestnanosť.“
Aká je perspektíva mliekarne podľa bývalého generálneho riaditeľa po jeho odchode z funkcie? „Pri zachovaní minimálne terajšej úrovne manažmentu bude mliekareň určite ďalej žiť, zamestnávať ľudí a robiť dobré služby pre poľnohospodárstvo nielen v Liptove, ale aj v Turci a na Orave,“ hovorí a dozvedáme sa, že mliekarenstvo Ján Blcháč nemá v úmysle „zavesiť na klinec“ úplne. „Slovenský mliekarenský priemysel pôsobí na veľmi ťažkom trhu, kde je veľmi nízka spotreba mliečnych výrobkov, nízka kúpna sila obyvateľov a veľká konkurencia maloobchodu. Chcel by som sa preto venovať zlepšovaniu a formovaniu tohto prostredia prostredníctvom lobistických aktivít.“
