Článok pokračuje pod video reklamou
A tak sa Hviezdoslav nečíta. Iba ak povinne v škole. Aj napriek myšlienkovému bohatstvu jeho diel, priam nenapodobiteľnému jazyku a nedostižnej básnickej forme.
Zaujímavý pokus uskutočnilo vydavateľstvo Mladé letá, keď v roku 1980 prinieslo na knižný trh do prózy upravenú epickú báseň Ežo Vlkolinský.
Spracovateľom bol Blažej Belák - pomerne málo známy básnik a prozaik žijúci v Martine. Belák si uvedomoval závažnosť takého činu, ako je siahnuť na dielo velikána, preto k tomu napísal aj krátku štúdiu, z ktorej vyberám: „Cieľ predmetnej úpravy Hviezdoslavovho epického diela je dosť úžitkový: urobiť čitateľnejším text skrývajúci v sebe málo poznané a nedoceniteľné hodnoty a týmto pomocným výkladom upriamiť pozornosť na originál...
Je Hviezdoslav čitateľný? Zaiste, je. Nie vždy rovnako a nie pre každého rovnako. Potreba istého pomocného výkladu jeho diela (majúca na zreteli neakademické čitateľské vrstvy) je očividná.“ Myslím si, že zámer sa mu podarilo dosiahnuť.
Neľutoval som čas strávený čítaním tohto vydania. Podrobnú analýzu jeho textu som nerobil, aby som si nepokazil čitateľský zážitok, preto vyjadrím len svoje subjektívne pocity. V prvom rade ma fascinovala jednoduchosť deja. (Podrobný opis pytačiek a svadby zaberá 60 percent textu.) Ale detaily epizódiek počas nich sú vykreslené štetcom majstra veľkého plátna. Doteraz som si nikdy tak silno neuvedomil, že Hviezdoslav mal zmysel pre jemný humor. Nádherne je spracovaná psychológia postáv. Toto sa asi v básni zrejme nedá dobre sledovať. Zaujímavé je, že najlepšie je prepracovaná postava strýka Eliáša Vlkolinského. Aj napriek presile charakterových záporov a neustálemu odpľúvaniu mi je táto postava svojou ľudskou nedokonalosťou čímsi sympatická. Zhrniem to poznatkom, ktorý nám vštepili v škole: epická báseň Ežo Vlkolinský je veľkou oslavou slovenského človeka, jeho bohatého jazyka a zaujímavých zvykov.
Tak ako v tejto básni, aj v ostatnom Hviezdoslavovom diele je čo objavovať – je naozaj našim géniom. Ale ako na to, keď čítať ho je také náročné? Žeby sme ho prepísali do prózy, alebo dokonca preložili do modernej slovenčiny?
