„Najprv mi dovoľte zaželať všetkým Oravcom z celého srdca všetko najlepšie v novom roku, veľa Božieho požehnania a lásky, pretože toto je prvýkrát, čo mám ako poslanec možnosť vyjadriť svoje názory na stránkach Našej Oravy, čo si veľmi vážim.
Veľkým prekvapením bola pre mňa skutočnosť, že parlament zasadá každý týždeň, je tu veľmi vysoké pracovné nasadenie. Nie je pravda, že by poslanci mali jeden týždeň v mesiaci voľno. Ja som intenzívne zapojený na mnohých frontoch. Pre stručnosť ich iba vymenujem. Som vo výbore pre regionálny rozvoj a vo výbore pre zdravie, životné prostredie a bezpečnosť potravín. Intenzívne pracujem tiež v skupine pre vzťahy s krajinami okolo Stredozemného mora (EP - Euromed), v skupine EP - Izrael. Som aktívny aj v dôležitých otázkach úcty k životu a bioetiky, a úspechom je moje zvolenie za podpredsedu skupiny pre bioetiku. Pracujem v skupine pre energie, ale aj pre ochranu rodiny a detí a v skupine, ktorá sa zaoberá hendikepovanými osobami. Úspešne som už obraňoval petíciu občanov mnohých európskych krajín na zasadnutí výboru pre petície a dosiahol som o veci priaznivé hlasovanie. Išlo o iniciatívu zakomponovať zmienku o kresťanskom dedičstve Európy do preambuly ústavy počas ratifikačného procesu prijímania ústavnej zmluvy na národnej úrovni.“
Brusel a Štrasburg sú dosť ďaleko, preto práca EP nie je u nás taká viditeľná, ako práca národného parlamentu. Ľudia veľmi nevnímajú ani dosah jeho činnosti. Vedie sa v skutočnosti v EP nejaký skrytý boj o zásadnom smerovaní členských štátov EU?
„Vaša otázka má dve dosť odlišné roviny. To, či je práca poslanca viditeľná, záleží od vás, od novinárov a médií. Pred voľbami som sľúbil Oravcom, že ich budem informovať o mojej činnosti. A verím, že mi dáte na to možnosť častejšie ako raz za pol roka. Skrytý boj, alebo i otvorený boj...? Sú oblasti, a tých je väčšina, kde sa krajiny zhodnú a sú vidieť i výsledky. Veď i rozvoj zaostalých regiónov Európy je toho príkladom. Pozrite sa na tých, čo do EU vstúpili pred 15-20 rokmi, ako to prospelo ich regiónom, mestám, cestám, infraštruktúre, vidieku, poľnohospodárom. Niet pochýb, že sa to, samozrejme postupne, nie čarovným prútikom, prejaví i na Slovensku, aj v našom kraji. Inokedy sa nové krajiny spájajú, aby si vymohli niektoré veci, ktoré tým pôvodným krajinám nedôjdu a treba im to slušne, ale neodbytne povedať a veci si obhájiť.“
Čo obnáša práca poslanca EP povedzme v priebehu jedného bežného mesiaca?
„Európsky parlament je parlamentom ako každý iný. Poslanec sa musí pripravovať na množstvo zasadnutí, mať o obsahu predkladaných materiálov podrobnú vedomosť, vyjadrovať sa vo výboroch, ovplyvňovať obsah pozmeňujúcich návrhov, hlasovať vo výboroch, zúčastňovať sa na práci pracovných skupín, v rámci vlastnej frakcie si vybojovať právo hovoriť a hlavne byť uznávaný. Potom sa veci skôr presadia v prospech Slovenska, ale i Európy. Poslanec musí sledovať ekonomické údaje, politický vývoj, zahraničnú, ale i domácu politiku, musí byť orientovaný v ľudských právach. Je toho oveľa viac, než mi dovoľuje priestor tohto rozhovoru. Tri týždne je teda poslanec v Bruseli a týždeň v Štrasburgu. A navyše, snažím sa zúčastňovať aj zasadnutí v NR SR v Bratislave vo výbore pre európske záležitosti, ak nezasadá uprostred týždňa.“
Ktorý moment v rámci činnosti v EP bol pre vás zatiaľ najťažší? „KDH je za Európu, je to proeurópska strana. Veď kresťanskí demokrati Robert Schuman a Konrad Adenauer Európu zakladali. KDH však zároveň pozorne sleduje a kritizuje tie veci, ktoré by Slovensku, dôstojnosti človeka, ale i jeho právam v oblasti kultúry či hospodárstva neprospeli. Preto, po podrobnej analýze odborníkov z radov KDH, ale i po mojom naštudovaní rezolúcie pre ústavnú zmluvu EP som hlasoval, hrdo a pokojne, v neprospech nie dobrého textu Európskej ústavy. Sú tam v tomto momente také ustanovenia, ktoré nie sú dobré, navyše, priečia sa môjmu vedomiu i svedomiu. K tomu je potrebná osobná statočnosť, keď vidíte, že azda väčšina socialistov, liberálov, ale i členov EPP (Európska ľudová strana – pozn. red.) bolo za, ja a moji kolegovia z KDH, ale i mnohí Poliaci z EPP, sme za tento návrh nehlasovali. Z rovnakých dôvodov podporujem aj usporiadanie referenda k tejto otázke na Slovensku.“
Čo považujete, naopak, za váš najväčší úspech?
„Veľký úspech je to, že vás poslanci zo všetkých krajín považujú za rovnocenného. Neprichádza to automaticky, musíte ich o tom presvedčiť. Mne pomáhajú aj skúsenosti zo slovenského parlamentu, dostáva sa mi uznania, keď spomeniem, že som zastupoval SR v zahraničí ako veľvyslanec a kvitujú tiež moju plynulú jazykovú vybavenosť.
Preto som rád, že už trikrát ma Európsky parlament poveril vystúpiť z pozície europoslanca na významných medzinárodných konferenciách. Tiež ma teší uznanie kompetencie na poli bioetiky. Mnohí oceňujú, že dávam šancu mladým ľuďom zo Slovenska študovať a pracovať v Bruseli. Ale viac sa o tom dozviete na mojej stránke www.mikolasik.sk.“
Čo vás v EP najviac prekvapilo?
„Dobrá organizácia práce, zasadaní, výborov, plenárnych zasadaní, kvalitných prekladateľov do všetkých jazykov. Je to veľký „podnik“, ale zatiaľ dobre funguje. Som rád, že poslanci zo Slovenska sa snažia držať spolu. Dobré je, že sa pravidelne spolu stretávame a riešime spoločne niektoré otázky, bez ohľadu na politickú stranu. Len mi trošku vadí, že pani Beňová komentuje výkon iných poslancov a ich strán. Možno by sa mala zamerať na zlepšenie vlastného výkonu v zahraničnom výbore, pretože je tam celkom nevýrazná.“
Zažili ste v súvislosti so svojou prácou nejaký veselý či kuriózny zážitok?
„Skôr by som povedal iné. Teší ma, že v parlamente je tak veľa veriacich, že sme si vymohli pravidelné sväté omše, vždy jedenkrát uprostred týždňa. Chodí na ne veľa poslancov, poslankýň a tiež asistentov. To je príjemné zistenie.“
Ďakujem za rozhovor,