Či takéto urputné boje zvádzajú aj študenti a žiaci na Orave, na to sme sa opýtali priamo ich.
Branislav Krúpa:„Mne známky, ktoré mám, úplne stačia. Nejdem už nič opravovať, skôr sa sústredím na maturitu.“
Veronika Štyráková: „Moje vysvedčenie by malo byť dobré. Rodičia zatiaľ nikdy neboli so mnou nespokojní. Ani som nikdy nemala za vysvedčenie domáce väzenie.“
Dušan Plavák:„ Vysvedčenie by mohlo byť aj lepšie... No ale zas musím povedať, že nebude najhoršie. Najhoršie je, že už nie je čas opravovať si známky. Rodičia síce budú na mňa trochu nahnevaní, ale aj tak si myslím, že ma pozvú do cukrárne.“
Nikola Záňová: „Hrozne sa bojím vysvedčenia. Fakt. Mala som už kedysi doma pre vysvedčenie zle a myslím, že ani tento raz to nebude iné. Už teraz viem, že nebudem môcť ísť von, pozerať televíziu, hrať sa na počítači.“
Lenka Hánová: „Mám samé jednotky, takže naši budú radi. Za vysvedčenie mi kúpia bonboniéru a možno ma pozvú aj do kina.“
Daniel Laštic:„Očakávam zase samé jednotky. Síce mi hrozí aj dvojka, ale skúsim si ju ešte opraviť. Keď donesiem domov dobré vysvedčenie, naši ma pozvú na pizzu alebo na zmrzlinový pohár.“
Tatiana Kurtíková: „Moje vysvedčenie bude celkom dobré. Ale možno budem mať aj jednu trojku, zo slovenčiny. Azda sa mi ju ešte bude dať opraviť na dvojku. Pochvalu od rodičov za tú trojku nedostanem, no za ostatné známky áno. Domáce väzenie nebudem mať.“