To meno nikdy nemala rada, lebo len ona sama vedela, ako k tomu menu vlastne prišla.
Ja som si ju mohol dovoliť tak osloviť, len keď sme boli sami – len my dvaja. Inak sa za to hanbila.
Pre ostatných súrodencov bola “starká“, ale ani toto oslovenie sa jej veľmi nepozdávalo.
Ani sa jej nečudujem – lebo kto z nás sa cíti príjemne, keď nám v každej vete pripomínajú náš vek, našu starobu. A ona sa ešte ani v 90-tke necítila byť stará. Čo potrebovala, snažila sa urobiť sama, aby nebola nikomu na ťarchu. Ešte i pri mojej poslednej návšteve chcela mi uvariť obed. Nato som jej navrhol, že pôjdeme niekde do reštaurácie. Nechtiac súhlasila. Veľmi nám to tam však nechutilo.
Dobre “Muška”, nabudúce budeme jesť doma.
Práve tak, ako raz, možno pred 15 rokmi, keď sme sedeli spolu u nej doma a po obede popíjali kávu. Ona mi pritom hovorí: “Synček, podajže mi tú lopatku!“ “Akú mamička, akú to chcete?” spýtal som sa.
“No tú, takú - na muchy.”
„Ale veď tu žiadne muchy nie sú,” hovorím jej.
„Ale sú synček, sú! Také malé, drobné mušky a je ich veľa.“
Ja som nič nevidel. Ani malé, ani veľké – žiadne. Presvedčiť sa však nedala.
Len ich s lopatkou mlátila na okne a ešte im aj potichu nadávala: „Tieto pľuhy malé, škaredé, však ja vám ukážem!“ Pritom otvorila aj okno a zašomrala: „No, berte sa už von!”
Prešiel istý čas, možno týždne, možno mesiace. Potom som sa dozvedel, že moju mamičku operovali kvôli odpadávaniu očnej sietnice.
Meno “Muška”, a aj následok z oneskoreného lekárskeho zákroku jej však zostali.
Poznámka:
Pri poruchách očného pozadia dochádza ku zmene videnia – vnímania, konkrétne v počiatočnej fáze odlupovania sietnice. Na ňu sa cez naše oko neustále premietajú všetky obrazy a predmety, na ktoré sa práve upiera náš zrak. Potom naše očné bunky ako senzory nesnímajú a ani neprenášajú signály z poškodených častí ďalej do mozgu. To znamená, že sa v ňom, v dôsledku chýbajúcich častí signálov, vytvára neúplný obraz vonkajšieho sveta. Tie chýbajúce signály si dokresľuje mozog po svojom, a to často ako malé čierne bodky (malé, drobné mušky), ktoré sa pohybujú v smere nášho pohľadu.
Keď sa stanú z mušiek čierne muchy – treba ísť rýchlo do nemocnice!
Niektorí tiež vidia napr. malé blesky, hranaté dúhové farby, alebo majú pocit, že je niekde na obzore zapálená vianočná prskavka.
V prípade, že niečo podobné u seba zistíte, okamžite vyhľadajte pomoc. Nie nadarmo sa hovorí, že “chrániť si niečo ako oko v hlave”.
Tá „Muška”, alebo „starká”, bola naša mamička - ktorá nám pred rokom navždy odletela.
Na ňu si – a to nielen teraz – spomínajú: syn a dcéry s rodinami na Orave a syn v Mníchove.
Autor: T. M. Schelling / Mníchov