Keby sme žili v minulom režime, mohli by sme skandovane a kolektívne zvolať: HURÁ!
My sme však na začiatku nového roka.
Človek sa spýta: kto za to zodpovedá?
V novinách píšu – vraj bývalí ministri financií. Pán Tóth v decembri 93 zmluvu podpísal. Pán R. Filkus tvrdil (1997) že „žaloba ČSOB je neopodstatnená.“ Pán S. Kozlík: problém zdedil po predchodcoch. Je to (vraj) dôsledok delenia štátu. Pán M. Maxon: nemá dosť informácií a je na lyžovačke. B. Schmögnerová (jej hovorca): Slovensko bolo ochotné akceptovať 15,5 miliardy Sk z pohľadávky. Pán F. Hajnovič: sa neangažoval, nestihol, bol ministrom iba 8 mesiacov. Súčasný minister I. Mikloš „hodil všetku zodpovednosť na svojich predchodcov“...
Sedem statočných ich bolo: jeden si nepriznáva, jeden lyžuje, jeden je v Bruseli, jedna tiež pomimo, jeden na zaslúženom dôchodku atď. Hrdinovia slávneho filmu nasadili životy, aby ochránili chudobu, našich sedem (či len šesť?) statočných svojou ochotníckou ekonomickou politikou s množstvom prázdnych, odborne skvele vyzerajúcich fráz ochudobnili štát, ktorý sa pomaly dvíha z otlačených kolien za cenu, ktorú vždy platili (a budú platiť) ľudia z vlastných, tvrdo zarobených peňazí. Teraz to zasa padne na každého občana od bezdomovca po Alenku, ktorá sa narodila dve sekundy po polnoci 1.1.05; po Alenku, ktorá ešte nevie, že sa narodila do Krajiny zázrakov. Teraz, po vianočných darčekoch (doma, pod stromčekom) – darček novoročný: na každého občana (vari) 5000,- Sk. Tatko vyzerá „vylepšovanie života“ v surovej politickej praxi.
Človeka napadne: vedeli o dlhu? Vedeli. Vedeli, že úrokmi dlžoba štátu rastie do nebotyčných výšin? Na to netreba ani strednú ekonomickú. Čo proti tomu urobili? Splácal sa dlh? Odkedy, dokedy a koľko? Ak proti rastúcemu zadlženiu nič neurobili, prečo sú ešte vo funkciách tí, čo vo funkciách ešte sú? U nás sa za chyby neodstupuje! U nás sa za chyby udeľujú odmeny a uznania? Probujte zaplatiť faktúru za spotrebu elektriny neskôr. Po napomenutí vám elektrinu vypnú, odmontujú elektromer, môžete si variť pri ohníčku, pred bytovkou. Ale ak svojou politickou ľahostajnosťou na vysokom poste pripravíte štát o miliardy, môžete lyžovať, ryžovať, brať poslanecký plat s príplatkom, aj osobný dôchodok so samozrejmosťou vlastnou len do neba volajúcej drzosti.
Človeka napadne: N. S. Chručšov chcel z tribúny zjazdu sovietskych komunistov za 20 rokov dobehnúť a predbehnúť USA. My máme teraz realistických politikov: do roku 2009 Slovensko určite prejde na jednotnú európsku menu. Vyrátajte si, o koľko sa musia zdvihnúť príjmy v priemere za štyri roky, aby sme mohli žiť aspoň z 2/3 terajších príjmov v susednom Rakúsku.
Proroctvá frázistov, frizérov a frézarov pokračujú. Slovenský voz hrkoce ďalej po rozbitých cestách. Na začiatku tretieho tisícročia má rozsušené kolesá...
