Vďaka za večer trojkráľový

Kultivované slovo oboch, mne známych a milých, recitátorov a krásny záver nižnianskeho kňaza, ktorý oslovil veriacich i neveriacich, dotvorili pôsobivú atmosféru večera, za ktorý som vďačná. Spoločné vystúpenia zborov akoby sa privrávali za vzájomnú žičlivosť dnes, keď každý každému je konkurentom a súperom v boji o priazeň...

Spev, ktorý sa tak harmonicky niesol chrámovým priestorom hovoril, že je aj iná cesta... dobra, krásy a tolerantnosti.
(Uprostred tých zvučných hlasov som zreteľne počula zvončeky, ktoré poznám tak dávno ... predpovedala som im slnečný priestor... verila som, že poletia ďaleko, ďaleko aj teraz sa mi žiadalo, aby práve ony sólovo leteli v ústrety nám všetkým, tie zvončeky známeho hlasu stvoreného pre radosť.)
Bolo v ten večer povedané, že spievanie je dvojitá modlitba... nemodlím sa, a predsa akoby som si sama v sebe v ten nižniansky trojkráľový večer odriekala modlitbu za dobré dni dobrých ľudí. Vďaka za večer trojkráľový. Za pozvanie do chrámu.