Ministerstvo odmieta účasť

„Viem, že táto otázka je veľmi citlivá pre všetkých Oravcov, ktorí žijú okolo hlavného ťahu do Poľska.

Nechcem si nijako „soliť svoju kartu“, ale smer cez Príslop na Námestovo a ďalej na Bobrov je oveľa reálnejším a teda aj priechodnejším riešením, než obchvaty obcí smerom na Trstenú. Verte, som na to veľmi malý pán, aby som si mohol myslieť, že rozhodnutie závisí od toho, čo chcem ja. Ministerstvo a vláda si dali urobiť odborné štúdie, z nich vyplýva, že rýchlostná komunikácia cez Príslop by bola takmer desaťkrát lacnejšia, ako obchvaty.“ Podľa neho by takáto cesta na Bobrov stála 3–4 miliardy, kým obchvaty a premostenia na trase do Trstenej by štát vyšli na viac ako 30 miliárd. Niet divu, že toto vyhlásenie znepokojilo viacero hláv oravských samospráv. Na decembrovom rokovaní Združenia miest a obcí hornej Oravy bola táto téma jednou z najdiskutovanejších.

Nedozvedeli sme sa, či starostovia stihli počas hektického záveru roka protestovať voči snahám župana na kompetentných miestach. Zato my sme písomne oslovili priamo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Vzápätí sa nám ozval hovorca ministerstva Tomáš Šarluška, ktorý tvrdí: „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v žiadnom prípade neurobilo ani jediný krok k tomu, aby rýchlostná komunikácia na Orave viedla smerom cez Príslop na Námestovo. K snahám predsedu samosprávneho kraja Jozefa Tarčáka sa nemienime vyjadrovať. Naše ministerstvo však aj naďalej presadzuje doterajšie riešenie dopravnej situácie na Orave – prostredníctvom výstavby obchvatov.“

No ani na ministerstve nikto nedokáže povedať, akým tempom bude projekt realizovaný. Všetko závisí od postupného uvoľňovania peňazí zo štátneho rozpočtu, prípadne od čerpania prostriedkov z európskych fondov.
Kým v roku 1993 by bola nová 35-kilometrová cesta z Dolného Kubína do Trstenej stála zhruba 1,6 miliardy korún, v roku 2001 boli vypočítané už iba náklady na obchvat Oravského Podzámku na 1,3 miliardy. A to je iba 6,4 km rýchlostnej komunikácie. Pretože ceny materiálov i prác z roka na rok narastajú, dnes ešte nikto nevie povedať, či sa cena obchvatu pri Oravskom hrade vôbec zastaví pod dvomi miliardami. Rýchlosť výstavby bude totiž priamo úmerná k rýchlosti financovania diela.

Za prvé dva mesiace priebehu prác preinvestovala Slovenská správa ciest v Žiline na podzámockom obchvate 5,5 milióna korún. Tie podnik dostal zo štátneho programu výstavby diaľnic. Od nového roka je stavba zároveň delimitovaná novovzniknutej Diaľničnej spoločnosti, ktorá je od 1. januára 2005 zodpovedná za budovanie diaľnic, diaľničných privádzačov a rýchlostných komunikácií.