Článok pokračuje pod video reklamou
V nie toľko propagovanom armwrestlingu je už niekoľkonásobným majstrom Slovenska, získal tri strieborné medaily na majstrovstvách sveta, ku ktorým pridal v tomto roku aj dve zlaté a jeden bronz z európskeho šampionátu. Túžil však po najcennejšom svetovom titule a tento sen sa mu aj koncom novembra v Juhoafrickej republike splnil.
I keď tento Rabčan má ešte len 18 rokov, dosiahol to, čo sa iným športovcom nikdy nepodarí. Už pred rokom získal na svetovom šampionáte juniorov v pretláčaní rukou dve strieborné medaily a stal sa najlepším juniorským pretláčačom roka 2003 na Slovensku. Pred touto sezónou si však znova dával tie najvyššie ciele, ktoré nakoniec do bodky splnil. Vyhral takmer všetko nielen na Slovensku, ale aj na medzinárodnej scéne.
Po víťazstvách v pretekoch Slovenského pohára a zisku titulu majstra SR čakala Ľubomíra Jagnešáka prvá medzinárodná skúška na júnových majstrovstvách Európy. V Poľsku sa stretla silná konkurencia, v ktorej však mladý Rabčan obstál na výbornú. V pretláčaní ľavou i pravou rukou sa stal juniorským šampiónom Európy. Vyskúšal si aj mužskú kategóriu, v ktorej sa tiež nestratil a odniesol si bronzovú medailu. Týmito fantastickými výsledkami sa zároveň nominoval na majstrovstvá sveta a len si dokázal, že má v tomto roku skvelú formu.
Svetový šampionát v pretláčaní rukou bol na programe koncom novembra a tak Ľubomír Jagnešák mal dostatok času na kvalitnú prípravu. Nič nenechával na náhodu, pretože jeho doterajšie skúsenosti z MS hovorili, že každé maličké zaváhanie rozhoduje. Napriek tomu si veľmi veril a cítil, že titul by už do tretice mohol získať. „Vedel som, že moja forma je dobrá a mám šancu uspieť aj medzi mužmi. Takmer všetko sa mi skoro potvrdilo a len málo ma delilo od titulu majstra sveta aj v mužskej kategórii,“ spomína mladý silák z Rabče. Napokon mal pravdu.
V Juhoafrickej republike sa Ľubomír Jagnešák najskôr predstavil v súťažení pravou rukou a už jeho prvé súboje prezradili, že je najväčším favoritom na titul. Najskôr suverénne porazil mladého Afričana, potom rýchlym štartom reprezentanta Ruska, dvoch Angličanov a už bol vo finálovej štvorici. Ďalšieho rovesníka z Anglicka znova ľahko porazil a potom ho čakal ďalší súper. „Keďže tento Angličan v druhom súboji znova vyhral, súperil som s ním opäť, ale už o titul. Suverénne som ho pretlačil a veľmi som sa tešil zo svojho prvého titulu majstra sveta,“ opísal Ľ. Jagnešák svoj historicky prvý triumf. Rovnako suverénne však postupoval aj v pravačke. V ceste do finále porazil Bulhara, Rusa, Angličana a znova Rusa. V posledných súbojoch najskôr narazil na ďalšieho ruského reprezentanta, ktorého rýchlym štartom porazil, poradil si aj a Angličanom a tešil sa z druhého titulu juniorského svetového šampióna. „Samozrejme, že som sa moc tešil. Veľmi som si však veril a chcel som sa presadiť aj medzi mužmi.“
Osemnásťročný mladík sa tak ocitol medzi skúsenými a kvalitnými borcami. Ako prvé prebiehalo súperenie pravou rukou. V nej Ľubomír Jagnešák prvých štyroch súperov porazil a bez prehry sa ocitol vo finálovej štvorici. „Nad posledným z nich som však vyhral trochu so šťastím na dva fauly. Tieto víťazstvá ma aj povzbudili a naviac som už vedel, že bez ďalšej medaily neodídem,“ spomína mladý Rabčan, ktorý však chcel tú najcennejšiu. Šťastie pri ňom stálo aj pri ďalšom súboji, v ktorom tiež vyhral na dva súperove fauly. „Už som nevládal, ale silného Rusa som udržal. V boji o zlato ma však čakal šesťnásobný majster sveta a ukázalo sa, že ešte na neho nemám.“ Ľubomír Jagnešák nakoniec na neskoršieho víťaza nestačil, no radoval sa zo zisku striebra medzi mužmi. Pre mladíka, ktorý bude medzi juniormi súťažiť ešte jeden rok, to bol skvelý výsledok.
V posledný deň šampionátu súťažili mužské kategórie v pravej ruke. I keď sa mladému Rabčanovi ozvalo zranenie z nedávnych ME a odhováral ho aj reprezentačný lekár, rozhodol sa nastúpiť. „Napriek bolesti som bol presvedčený, že môžem uspieť a tak som to riskol. Neskôr som to však oľutoval.“ Po rýchlych výhrach v prvých troch zápasoch to s ním vyzeralo aj nádejne. Potom však narazil na silného Gruzínca, ktorý ho poriadne potrápil. Vyhral aj nad ďalším Rusom. Ďalší súboj už nebol úspešný a po dvoch fauloch prišla jeho prvá prehra. „Už som mal súpera takmer položeného, ale nemohol som ho úplne doraziť. Nakoniec som dostal dva fauly,“ dodal Ľ. Jagnešák. Ak chcel celkovo vyhrať, musel v ďalších štyroch súbojoch uspieť. Nad Gruzíncom síce vyhral, ale potom dvakrát neuspel a skončil na nepopulárnom štvrtom mieste. „Už som ale nevládal a cítil som sa unavený. Dnes to trochu ľutujem, pretože ma ruka stále bolí a chodím iba na rehabilitácie. Vedel som však, že mám na zlato. Škoda, že ma zastavilo zranenie.“
Napriek neúspešnému poslednému súťaženiu v Juhoafrickej republike môže byť slovenský reprezentant viac ako spokojný. Zo slovenskej výpravy bol so ziskom dvoch zlatých a jednej striebornej medaily najúspešnejší a svoj doteraz najlepší rok zakončil vynikajúco. „Môžem byť, naozaj, spokojný. Veľmi sa mi darilo a takmer všade, kde som sa predstavil, som vyhrával. Zaváhal som len na Slovenskom pohári, kde som bol na jednom podujatí druhý, potom raz na ME v Nemecku medzi mužmi a ešte teraz v Juhoafrickej republike, ale tiež len medzi mužmi,“ predstavil Ľubomír Jagnešák svoje jediné prehry v roku 2004. V čom sú podľa neho najväčšie dôvody výborných výsledkov? „Trochu som zmenil tréningový systém a viac som spolupracoval s reprezentačnými trénermi. Zvýšil som silu rúk a rovnako som sa zlepšil technicky i takticky.“
Nemalá obec regiónu Bielej Oravy sa tak môže popýšiť majstrom sveta, čím sa určite nemôže pochváliť hocikto. Naviac, Rabča má dvojnásobného svetového šampióna, ktorý je zároveň aj majstrom Európy v roku 2004 v pretláčaní pravou i ľavou rukou. Už dnes si tak mládenec Ľubomír Jagnešák môže povedať, že dosiahol maximum, ale on má pred sebou stále nové a nové ciele. „Túžim sa rovnako presadiť aj medzi mužmi a pokračovať v šľapajach takých velikánoch, ako je Ján Germánus. Mám pred sebou ešte veľa práce a tvrdého tréningu,“ upresnil mladý svetový šampión z Rabče a poďakoval sa obecnému úradu i zastupiteľstvu v Rabči. „Veľmi mi pomohli. Inak by som sa majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike nezúčastnil a nezískal tak tituly. Ešte raz všetkým ďakujem.“
