Článok pokračuje pod video reklamou
čný patrí k najstarším futbalistom najvyššej oravskej súťaže.
Súčasne hrajúci tréner Rabče však tento atribút do bodky nespĺňa. Podľa jeho slov má Párnica ešte staršieho hráča. „Dušan Bajdich je odo mňa starší o pol roka. Obidvaja sme však na oravských trávnikoch určitými skvostami. I keď kondične už trochu zaostávame, ešte stále sa mladším hráčom vyrovnáme,“ dodal Ján Kovalíček. Nestarnúci futbalista Rabče však na trávnik vybehol až v tejto sezóne, predtým sa venoval len trénovaniu mládeže a dospelých. „V lete mi vedúci družstva spravil registračku, že vraj si ešte zahrám. A mal pravdu. Proti Zubercu nás bolo málo a tak som musel nastúpiť. Keďže sme vyhrali 1:0, moja premiéra bola úspešná,“ vysvetlil situáciu Ján Kovalíček. Následne nastúpil vo všetkých jesenných zápasoch a stál tak priamo pri historickom umiestnení Rabče.
Futbalová legenda Rabče prežila s týmto športom už viac ako tridsať rokov a tak má na čo spomínať. S futbalom začal v rodnej Rabči. Po skončení základnej školy odišiel študovať na učilište v Dolnom Kubíne, kde v dorasteneckom družstve absolvoval jedno zo svojich najúspešnejších období. „Keď som tam prišiel, práve postúpili do prvej slovenskej ligy. Hneď som sa chytil a pravidelne hrával. Darilo sa nám veľmi dobre, veď v roku 1978 sme boli po jeseni na 1. mieste,“ spomína Ján Kovalíček. „V dolnokubínskom doraste sa stretla skvelá partia futbalistov ako Štefan Franek, Bohuš Bugan, Ľudoví Puvák a mnohí ďalší. Mali sme aj vynikajúceho trénera Jaroslava Michalíka. Boli to skvelé časy.“ Dnešný tréner Rabče má z účinkovania v doraste Dolného Kubíne ešte jednu milú spomienku. „Ako ligový výber sme cestovali na turnaj do západného Nemecka, kde sa ešte predstavili mančafty Talianska, Nemecka a Švédska. Zájazd bol pre mňa veľkým zážitkom. Veď v tej dobe sa do takejto krajiny len tak ľahko cestovať nemohlo. Náš výber tvorili väčšinou dolnokubínski hráči i dorastenci z Púchova. Hral s nami aj neskôr niekoľkonásobný reprezentant Československa Jozef Chovanec.“
Po úspešnom dorasteneckom období pokračoval nestarnúci futbalista z Rabče v úspešnej kariére aj v seniorskom mužstve Dolného Kubína. Presadil sa hneď ako 18-ročný mladík. Svoju prvú sezónu celú odohral v základnej zostave. „Opäť to bolo skvelé mužstvo s hráčmi ako Ján Kuva, Vendo Čučka, Jaroslav Hárezník. Hrali sme výborný futbal a patrili sme k najlepším mužstvám súťaže,“ povedal Ján Kovalíček. Následne ho však čakal povolávací rozkaz a odchod na základnú vojenskú službu.
Vojenčina ale úspešné futbalové napredovanie Jána Kovalíčka vôbec nezastavila. Skôr naopak. Ako športovec nastúpil do Dukly Tachov, kde strávil len dva a pol mesiaca. „Natiahol som si sval a keďže som potom pravidelne II. českú ligu nehrával, prevelili ma do Karlových Varov. Neľutoval som. I keď sa hrala nižšia súťaž, bol som v nádhernom meste a dôležité bolo, že som hrával,“ vysvetlil svoje prevelenie rabčiansky tréner. V Tachove síce strávil len krátke obdobie, no stretol niekoľkých famóznych futbalistov. „Z najznámejších je súčasný tréner Sparty Praha František Straka. K jeho osobe netreba veľa hovoriť. Ja ešte môžem dodať, že bol aj poriadne tvrdým mazákom a nám, mladým, nič nedaroval. I keď na vojne boli neraz aj ťažké situácie, celkovo na ňu rád spomínam. Spoznal som veľa dobrých futbalistov a naviac, mohol som často cestovať domov.“
Po skončení vojenčiny a futbalovom účinkovaní v Čechách sa Ján Kovalíček vrátil na Oravu. Odohral ďalšie tri sezóny v Dolnom Kubíne, až kým neprišlo vážne zranenie. „Pretrhol som si väzivá v kolene. Vrátil som sa do Rabče a už som vedel, že špičkový futbal si nezahrám. Volali ma síce potom ešte do Námestova a Oravskej Jasenice, ale už som nikam nechcel ísť,“ hovorí Ján Kovalíček. Už sa aj oženil, narodili sa deti a tak sa zákonite jeho záujem orientoval na rodinu. S odstupom času však sčasti ľutuje jedno: „Možno som po skončení vojenčiny spravil chybu. Mal som veľmi konkrétnu ponuku z Třinca, kde sa vtedy hrávala II. česká liga. Ktovie, kam by som to dotiahol.“
Dnes je však Ján Kovalíček v rodnej Rabči, kde sú určite radi, že sa vrátil. Bývalý vynikajúci futbalista je totiž trénerom seniorského mužstva, ktoré po jeseni v tabuľke I. triedy zimuje na historicky najlepšom mieste. Rabča sa zaradila medzi špičku súťaže a podľa jej trénera i hráča je dôvodov niekoľko. „Zmenili sme trochu systém hry. Doposiaľ sme vždy hrali síce pekný, technický futbal, ale neúčelný. Teraz sa viac spoliehame na kvalitnú obranu a nebezpečné brejky. Zatiaľ to prináša ovocie. Ustálila sa nám aj základná zostava a dobre sme sa posilnili skúseným Jozefom Tropekom,“ snaží sa tréner vysvetlil zlepšené postavenie mužstva. „Sme taká dobrá partia bojovníkov. Začali hrávať aj chlapci, ktorým nechýba chuť pobiť sa o dobrý výsledok. Kolektív dopĺňame aj o mladíkov a mňa teší, že prichádzajú chlapci, ktorých som predtým trénoval u žiakov a v doraste.“
Do jesenného futbalového kolotoča Ján Kovalíček nasadol znovu. Či na ihrisko vybehne aj na jar, je však otázne. Ako sám hovorí, vypísal konkurz na útočníka. „Do hry by mali zasiahnuť mladší. Ja už snívam len o jednej veci: chcel by som si ešte zahrať so svojím synom. Či to bude u nás v Rabči alebo v Nižnej, ešte neviem povedať. Nechajme sa však prekvapiť,“ dodal s úsmevom Ján Kovalíček.
