Chcel som jej povedať, ako veľmi sa teším na dnešný večer. Mamičku som hľadal márne a z oteckovej tváre bolo cítiť veľké tajomstvo. Kde je mamička? Kedy príde a kde vlastne šla? Toľko zvedavých otázok som razom vychŕlil na otecka a netrpezlivo som čakal na odpoveď. Otecko ma nechal ešte chvíľu v napätí a potom mi s úsmevom na tvári oznámil zvesť: „Mamička nám išla po spoločný vianočný darček.“ Nechápavo som zakrútil hlavou. Čo také zvláštne a spoločné nám môže priniesť? Otecko predsa túži po celkom iných darčekoch, než ja...
Celý deň som nad tým rozmýšľal, hádal a prosíkal otecka, aby mi to prezradil. Najkrajšiu a najradostnejšiu novinu som sa dozvedel až po štedrovečernej hostine pri vianočnom stromčeku. Dostal som najkrajší a najvzácnejší darček v mojom živote. A aký to bol darček? No predsa moja sestrička, ktorú nám o pár dní mamička priniesla z nemocnice.