Varí, pečie, vyvára a pripravuje dobroty na Vianoce. Ráno sa už nevieme dočkať večera. O pol jedenástej ideme všetci do kostola. O pol štvrtej sa slávnostne oblečieme a ideme hore do detskej izby čakať, kedy nás mamina zavolá do kuchyne. Oni s ocinom totiž pripravujú večeru. Keď zazvoní zvonček a babka zavolá „poďte večerať“, všetci s výskotom, piskotom a krikom zídeme dolu.
Je to nádherný pocit. Všade sú zapálené sviečky a vonia po nich, vonia aj ihličie, nádherne svieti stromček a stôl je krásne prestretý. Vtedy sa všetci pomodlíme. Ja sa veľmi teším, lebo je to najkrajšia chvíľa môjho života a veľmi mi chutí kapustnica. Najprv jeme oplátky a až potom kapustnicu a ryby. K tomu máme pitie a šalát. Keď sa najeme, sadneme si na gauč a rozprávame sa. Až potom prídu na rad darčeky. Mamina spod stromčeka vytiahne veľké vrece a z neho prvý darček, ten si schová za chrbát. Spýta sa, koho darček drží v ruke – potom hádame a ona dá darček tomu, komu patrí. Je to vždy veľmi pekné. Keď sa rozdajú darčeky, hráme sa s nimi. Potom ideme k babke, kde prídu aj Daňovci.
Aj tam si rozdáme darčeky, pofotíme sa. Všetci potom ideme domov a u nás sa hráme s novými hrami, ktoré sme dostali. Čakáme, kým neprídu koledníci. Keď dokoledujú, ponúkneme im koláče a minerálku, Ešte sa hráme asi do polnoci a potom ideme spať. Je to najkrajší deň v celom roku. Na tieto Vianoce sa teším ešte viac, lebo aj ja idem koledovať. Ale je mi veľmi ľúto tých, čo nemôžu stráviť s rodinou tento krásny sviatok, kedy sa narodil Pán Ježiš.
Autor: Mária Rendeková
